MOMENTS

1

Ahoj. Som Nikki Locke. A pochádzam s Holmes Chapel. Presne s toho mesta ako Harry Styles. Každý vraví aký je dokonalý aký slušný a milý bol v škole ale nie je to tak celkom pravda. Chodil so mnou do triedy. Vtedy som bola tučnejšia. A on bol ten kto ma furt podpichoval. Robil mi zle a urážal ma. Po nociach som doma plakávala. Keď konečne odišiel do x factoru. Každý o ňom básnil a keď ho spojili do skupiny nebol by deň ak by o skupine One Direction nebola reč. Kvôli jemu som sa o nich nezaujímala. Nechcela som ho vidieť. V škole si o mne šuškali a ja som to už nevydržala. Začala som na sebe pracovať. Každý deň pred školou dlhý beh. Po škole som cvičila. Upravila som si stravu a potom ešte večer beh. Ale to všetko je minulosť. Všetko je iné. To bola Nikki Locke ktorá mala 16 rokov. Teraz je tu nová Nikki Locke a má 19 rokov. Už rok bývam v Londýne s mojím priateľom Lucas. Začala som pracovať ako kaderníčka pre jednu firmu v Londýne. Lucas Fisher je fotograf. Chodí kade tade kde ho zavolajú. Je osobný a veľmi sa mu darí. Patrí medzi najlepších.

So sladkého spánku ma prerušili bozky po celej tvári a potom nižšie. Zasmiala som sa. Otvorila som oči a zbadala som Lucasa. Zdvihol hlavu a pobozkal ma na pery.

„Dobre ráno kráska."

„Ahoj."

„Raňajky sú už na stole."

„Ale mne sa nechce." Obtočila som ruky okolo jeho krku. On ma chytil za buky a pretočil mi ma na seba. Usmiala som sa a pobozkala som ho. Potom mi to vrátil. Posadila som sa na neho.

„Prečo tu nemôžeme ostať?" odula som spodnú peru.

„Ani mne sa nechce ísť do práce. Najradšej by som tu s tebou ležal celý deň." Chytil ma za ruku a prevalil bod seba. Jemne ma pobozkal na pery, a zase, a zase. Začalo ma to štekli tak som sa začala smieť.

„Dobree už prestaň" povedala som pomedzi smiech. Zdvihol hlavu a pozrel sa mi do očí.

„Milujem ťa." Usmial sa a znova ma pobozkala ale tento raz o niečo vášnivejšie. Odtiahol sa.

„Milujem ťa." Brnkla som mu po nose. Postavil sa a spolu sme išli raňajkovať. Spolu sme poupratovali a ja som vbehla do kúpeľne aby tam nebol Lucas skôr. Niekedy tam trávy viac ako ja. Zamkla som sa aby ma nevyhodil a vošla som pod sprchu. Obtočila som okolo seba uterák a vyfénovala si vlasy. Dala som si linku a mihalnice viac predĺžila špirálou. Mám ich dosť husté ale nie moc dlhé. Make up som moc nepotrebovala takže používam ho minimálne. Iba keď treba. Odomkla som a Lucas už bol v nutrí. Ani sa na mňa nepozrel až neskoršie. Nadvihol jedno obočie a šibalsky sa usmial.

„Zabudni." Zaprela som mu dvere a išla do izby. Otvorila som veľkú skriňu. Obliekla som si hnedé džiny a slabo ružový sveter. Vlasy som si dala na bok a aby nelietali dala som si lak na vlasy. Do kabelky som dala mobil, kľúče a peňaženku. Zobrala som okuliare. Akurát vyšiel Lucas.

„Už ideš?"

„Áno. Emma chcela aby som prišla skôr." Pobozkala som ho a odišla.

Nastúpila som do môjho krásneho bieleho autíčka. Naštartovala som a namierila si to do práce po londýnsky cestách. Nebolo tak neskoro takže aut bolo menej ako po obede. O 20 minút som už stála na parkovisku. Vystúpila som a zamkla. Vošla som dnu a išla na 3 poschodie. Kabelku som si položila na môj stôl. Okrem kaderníčky som aj asistentka Emmi mojej nadriadenej. Zaklopala som jej na dvere.

„Ďalej" zakričala

„Ahoj." Usmiala som sa ako so zatvárala dvere.

„Ahoj. Posaď sa." Otočila sa ku mne a sadla si. Ja som spravila to isté.