MOMENTS

64

Nikki

Spokojne som vrátila jeho auto k nim do garáže, presne tam kam aj patrí. Domov, teda k El sa mi nechcelo. Takže som sa rozhodla rozvaliť u chalanov na gauči. Cítim sa tu ako doma. Predsa len tu poslednú dobu trávim dosť času, takže som si na toto miesto navykla.

Akurát mi pípla SMS. Pozrela som sa teda, kto mi čo píše. Bola to správa od Dan. Že vraj sa zistilo, že Harry nie je otcom toho dieťaťa. Z jednej stránky som si odfúkla, ale z tej ďalšej som sa musela riadne uzavrieť. Neviem, čo mám robiť. Harry je dosť náladový typ. Stále sa len hádame a on zase stále len žiarli. Nechcem ho stratiť, ale budem ho musieť nechať ísť. Asi si vravíte, prečo? Jednoducho, proste nám to neklapalo. Fajn, klamem klapalo nám to tak úžasne. Lenže aj šťastie má protiklad. Čo chvíľa bude Liamova oslava narodenín. Tá korytnačka je u El v byte a ja sa zatiaľ pofľakujem u chalanov. Nedokázala som sa postaviť a ísť za babami. Stále by som len počúvala vety typu, predsa nie je otec. On a polepší a podobné. Ja viem, proste on sa nezmení. Má skvelý účes, úsmev, dokonca aj telo. Je tak prefíkaný, arogantný ale aj citlivý. Presne je to ten typ chlapa čo si želá každá žena.

Klamala by som ak by som povedala, že mi nechýba, klamala by som ak poviem nehnevám sa na neho. Sme proste odlišní ale stále k sebe patríme. Cítim to. Moje srdce bije už len pri vyslovení jeho mena.

****

Musela som odísť z tohto krásneho baráku. Taxík sa mi nechcelo brať a tak som si požičala jedno Liamove auto. Mal krásne BMW a tak som neváhala a šla k babám. Mali by sme sa pobaliť, aspoň začať. Predsa len o týždeň odlietame. Neverím, že tam idem aj ja. Chalani majú posledný koncert v Columbii. Potom idú do New Yorku, kde už budeme my. Je to celé postavené na hlavu, ale baby to budú vybavovať. New York sme vybrali preto, lebo tam bude pokračovať turné. Stále to len miešajú. Nevyznám sa v nich. Dala som výpoveď, žiadna prax u Lou. Dokonca som odišla aj z agentúry, nechcem byť niekde kde mi všetko pripomína Lucasa a Harolda. Tam som oboch stretla.

Auto som od parkovala pred bytom, kde momentálne prebývam. Zobrala som si kľúče a zamkla auto.

Ledva som vyšlapala schody, netrvalo dlho a odomykala som dvere na byte. Z obývačky som počula hlasy báb, zase sú tu nasáčkované všetky. Je to predsa kolektív skvelý, ale dneska sa ja necítim na niečo také. Plánovanie som nechala na nich, ale ani som nechcela ísť s nimi. Bohužiaľ ma donútili. Neriešila som nič, nemalo to žiaden význam. Snažím sa im vyhovieť, nechcem ich stratiť, znamenajú pre mňa neskutočne veľa, predsa sú to moje jediné kamarátky. Žiadne som nemala, ani som ich nepotrebovala. Teraz som zistila, že kamarátstvo je niečo neopísateľné.

Vošla som do obývačky a tam sedeli baby. „Ahoj," vrhla sa mi okolo krku Danielle. Objala som ju, bože ako dlho som to dievčisko nevidela. „Aká bola jazda," zaujímala sa Eleanor. Po pravde, neznášam tieto otázky, vôbec im tí chlapci neprospievajú. Mali by s nimi tráviť menej času. Lebo ak tu bude ich verná kópia ma jebne.

„Za týždeň odlietame," upozornila ma Perrie. Cítim sa ako nepríčetná, predsa ja si to pamätám. Určite nie som žiadna krava čo nemá dobrú pamäť.