MOMENTS

10

Harry

Do konca stanovačky sme spolu ani jedno slovo nepovedali. Ona sa mi vyhýba a je zbytočné sa o niečo snažiť. Nie žeby som jej nechcel nič povedať, ale ono to nemá zmysel, keďže mi neodpovedá ani na jednu otázku. Tak toto je náš posledný deň v lese. Všetci sme sa balili. Louis s Niallom balili stany, Liam s Nikki sedeli na deke a o niečom živo debatovali a nakoniec ja, Zayn, Lou a Paul sme skovávali ostatné veci, ktoré tu nesmieme zabudnúť. „Harry, takto to ďalej nepôjde," prehovoril Zayn. čo tým chce akože povedať? „Nebodaj ja môžem za to, že sa so mnou nebaví?" spýtal som sa podráždene. V tom sa zastavil aj Paul s Lou. „ Ak si nepamätáš tak môžeš za to ty," pridala sa Lou. Samozrejme, že to viem. Za všetko môžem ja, kto iný ako najmladší člen skupiny by za to mohol. Vždy len já, ale teraz majú pravdu, môžem za to iba ja. Keby som nebol taký sebecký egoista nedopadlo by to takto. „ Pozri, ju to raz prejde," prihovoril sa mi Paul. Už aj on? každý mi niečo vyčíta, nemôžem predsa vždy za všetko.

Nikki

Odvtedy ako sa mi snažil ospravedlniť sa ani nerozprávame. Aj keď sa snaží o komunikáciu, neodpovedám, jednoducho ho ignorujem a takto mi to vyhovuje. Dnešný deň tu trávime naposledy. Konečne uvidím Lucasa, strašne sa na neho teším, tento ukrutný týždeň bol riadne dlhý. Louis s Niallom skladali stany, ako som videla ich mužské schopnosti zlyhali. Zayn, Harry, Lou a Paul spratávali ostatné veci, ktoré sa nsmú zabudnúť a ja s Liamom sedíme na deke a pozorujeme ich. „ Nikki, dokedy ho chceš trápiť?" spýtal sa ma Liam. Neviem kam tou to otázkou smeruje. „ Liam, netrápim ho, zaslúžil by si oveľa viac ako moju mlčanlivosť," odbila som ho. Mám pravdu, zaslúžil by si viac, to ja som trpela ja som bola šikanovaná nie on. mal by pocítiť to čo ja vtedy. Ale nebudem tá špina, on trpí už tým, že mu to všetci tlačia do hlavy. Stačí, keď sa na neho pozriem a vidím ten jeho umučený výraz. Táto stanovačka bola ten najhoší nápad na celom svete. Aby sa Harold spamätal? Jemu už nič nepomôžem, čo som komu urobila, že som sa dostala k týmto magorom? Mám ich rada a to veľmi sú mi ako druhá rodina ale Harry, ten je nič, len osoba z mojej minulosti. Čo sa vtedy udialo mi leží v hlave stále, je to čosi nezabudnuteľné. Všetci chcú aby som mu odpustila, ale nevedia ako som sa vtedy cítila, pretože neprežili to čo ja. Môj život bol iný ako ten ich. V jednom má Louis pravdu, čo sa stalo v minulosti nezmeníš ale čo sa stane tak áno. Táto veta mi ostala v mojej mysli. Z môjho zamyslenia ma vyrušil pán Tomlinson. „ O čom premýšľaš ?" zvedavo sa spýtal. Pozrela som sa na neho. Usmieval sa ako zajačik. „ O tom čo si mi povedal, že minulosť je nezmeniteľná ale budúcnosť hej," vyvalila som to na neho. Ten jeho úsmev sa ešte väčšmi znásobil. Dobre, možno som mu to nemala povedať. Lenže je to Louis, Louis, ktorý všetko vykecá ale aj pochopí. Nie je ako Liam, ten by mi dal radu, ale zároveň aj kázanie. Potom za nami dobehli aj ostatní. „ Tak Nikki ide sa domov," usmiala sa Lou. Prečo sa dnes všetci usmievajú? Prikývla som a bez jedného slova som išla do auta. Konečne sme sa vracali domov. Sedela som v aute a pozerala sa von oknom. Obdivovala som krajinu okolo seba.

Doma..

Odomykala som dvere od bytu. Vošla som dnu a hneď sa na mňa vrhol Lucas. Bozkávali sme až sme sa nakoniec presunuli do ložnice. Obaja sme ležali v objatí. Nevedeli sme sa nabažiť toho druhého. Ale každá krásna chvíľa končí. Začal mi zvoniť mobil. Na displeji svietilo meno Paul. Čo chce o do mňa už len on? „ Áno?ô spýtala som sa. „ Prosím ťe, prídi ihneď do spoločnej vili chalanov," zložil. Pekne, nič iné mi nepovedal. Či som chcela a či nie musela som sa vytrepať z postele a ísť obliecť. Obliekla som si tigrované legíny, čierne tielko na ramienka a obula som si tigrované topánky na platforme. „ Kamže si sa vybrala?" spýtal sa ma Lucas. „ Paul mi volal, musím ísť do vili," smutne som povedala. Nechcelo sa mi od neho ísť preč. Predsa za týždeň idem s chalanmi na to turné do Ameriky. Dala som mu bozk a zatvorila dvere. Nasadla som do svojho autíčka a vyrazila na cestu ku chalanom. Cesta prebehla v pokoji. Spokojná som bola, keď som zaparkovala u chalanov v garáži. Vystúpila som z auta a zamkla ho. Otvorila som vchodové dvere a vošla do obývačky. Tam sedel Paul. Podišla som k nemu. „ Tak čo potrebuješ?" spýtala som sa ho. Pozrel sa na mňa. „ Pozri, takto to nepôjde, musí sa s tým niečo spraviť," vravel. Došlo mi o čom je reč. Nikto nezmení môj názor na Harryho. Neodpustím mu tak ľahko. „ Nie, jednoducho nie, nič nezmení môj názor," povedala som mu jasne. Odišla som a hneď išla do môjho bytu za Lucasom. Teda je to jeho byt. Po ceste mi v hlave dunelo. Nechcú mi zle, ani jemu, chcú by sme sa udobrili. Lenže ono to nie je také ľahke zabudnúť, celý život si vravím, že nech sa deje čokoľvek nikdy mu to neodpustím.

Doma som si položila veci a išla hneď za Lucasom do izby. Ležal na posteli a ja som si k nemu priľahla. Objal ma okolo pása a dal mi pusu na líce. Bude mi chýbať.

O pár dní neskôr

Balila som si veci. Presne zajtra o štvrtej po obede odlietame do Sydney. Pre istotu som si všetko ešte raz skontrolovala. Všetko mám, takže teraz rýchlo ku chalanom, lebo Lou ide rozdávať inštrukcie aj s Paulom. To som zvedavá čo si vymyslia aby nadviazali na téma Harry a ja. Stále sa snažia nás udobriť. Obaja odmietame akékoľvek udobrovanie, vysvetľujeme im, že je to len medzi nami a nemajú sa o toho zapájať. Kde by oni poslúchli, stále do nás rýpu prehovárajú nás, ale my sme tvrdý oriešok. Obaja tvrdohlaví, máme vlastné egá. Nedám sa obmäkčiť, stojím si vždy za svojím slovom.