I need u // Taekook

Impatient

Zazvonilo. Zazvonilo na prestávku a chalani sa hneď rozbehli k mojej zadnej lavici.
,, Kookie pôjdeš s nami dnes do kina na Annabelle 2? " Zvedavo sa ma vypytuje Namjoon.
,, Emmm, bojím sa viac ako keď som dostal prvú 5ku. " nejasne som odvetil.
,, Poooď, bude sranda! " Tlačí do mňa Hoseok.
Je pravda, že keď som s nimi pozeral Titanic, plakal som jediný a oni si z toho robili srandu tak ako zo všetkého. A možno majú pravdu, bude sranda!
,, Tak dobre. "
,, Kook o 19:00 sa vidíme pred kinom."
Povedal Jimin.
Pozrel som sa na Taeho a mal celkom smutný výraz, z očí som mu vyčítal, že chce ísť s nami.
,, Nemôže ísť s nami aj Tae? " Zvedavo som sa opýtal a Tae sa začervenal.
,, Samozrejme, že môže! " Vykríkol Jin.
Tae sa na mňa usmial a keď odišli ku svojej lavici, poďakoval mi a ja som mu venoval úsmev.
,, Kookie, poznáme sa asi hodinku, ale rád by som dokončil to, čo som začal. " Ozval sa ten hlboký hlas.
Zimomriavky som mal aj na riti, nie že by som to nechcel, ale poznám ho chvíľku a škola naozaj nie je vhodné miesto.
,, Emmm, po škole pôjdeme ku mne, ano? " Vytlačil som zo seba a neuvedomoval som si to, že on to myslí vážne.
,, Dobre. "
---------------------
PO ŠKOLE

,, Tak a tu bývam. " Povedal som a ukázal som Taemu náš dom.
,, Hmm, pekný! " Odvetil a usmial sa.
Vošli sme dnu a hneď som ho zaviedol ku mne do izby. Išiel som sa prezliecť lebo večer pôjdeme predsa von a to už na kraťase nebude, predsa len je už september.
,, Nemusíš sa chodiť prezliekať do inej miestnosti, kľudne zostaň tu, ja sa kukať nebudem. " Povedal Tae kľudným hláskom a ja som sa zvrtol na opätku mojej papučky, ktorá vlastne opätok nemá, ale nevadí.
Pozrel som sa na neho a zdal sa mi nadržaný. Jeho pohľad ma nechcene vzrušoval natoľko, že som sa pred ním prezliekol. Robil sa že sa nepozerá, ale cez ruky ktoré mal na očiach som jasne videl, že ma pozoruje. Nevadilo mi to. Prezliekol som sa a ľahol som si na postel a zobral mobil do ruky. On sedel pri mne a neustále sa na mňa pozeral.
,, Kook, ja to chcem dokončiť. " Smutne mi to oznámil.
,, Poď sem a ľahni si, porozprávaš mi o tebe a potom ťa možno odmením, ak budeš dobrý. " Oblízol som si pery a pohladil ho.
,, Tak dobre teda. "
Začal rozprávať a ja som mohol počúvať ten dokonalý hlas a sledovať ho. Dozvedel som sa o ňom veľa vecí, ktoré by ma ani nenapadli.
Keď dorozprával, približoval sa a chcel tú odmenu.