I need u // Taekook

Namjoon?

Keď mi Tae doutieral slzy, obliekli sme sa a išli sme sa naraňajkovať. Pri raňajkách som mal stále divný pocit z toho sna, bol strašne zvláštny a zanechal na mne zlú náladu. Tae sa mi ju snažil zlepšiť a to si vážim. Obímali sme sa a bozkávali a on ma upokojoval, že kým som s ním, nepoškriabe ma ani mačka od susedov a nikto mi ani nepokrčí vlások. Zobral ma za ruku a išli sme do školy. Po ceste sme sa rozprávali a ja som na chvíľku zabudol na všetko zlé. Prišli sme do školy, odcupkali sme do zadnej lavice a prišli za mnou chalani. Dali sme si highfive a rozprávali sme sa o sračkách, ako vždy. O našich zábavných sračkách. Zrazu sa mi zatočila hlava, pridržal som sa lavice a pozrel som sa na Namjoona, ktorý mal prázdny výraz. Bol ako keby bez tváre, proste hlava a nič. Nevidel som jeho oči, ústa, nos ale počul som jeho hlas a bolo to naozaj nepríjemné, chytil som paniku. Zatvoril som oči asi na 3 sekundy a keď som ich otvoril, Namjoon už mal tvár ale zdesil ma jeho pohľad. Jeho oči zčervenali a mal dosť zabíjacký výraz v smutnej tvári. Zrazu som necítil končeky prstov, postupne som nemohol hýbať ničím. Ani oči zatvoriť, takže som bol doslova donútený sa pozerať do jeho tváre, čo ma totálne desilo.
Iba som cítil silný náraz do mňa, ako keby buchnát do chrbtu. Zatriaslo ma a otvoril som oči. Bol som v triede a chalani stáli okolo mňa. Mali zdesený výraz a hneď sa ma pýtali, čo mi je.
,, Čo? " vykríkol som.
,, Jungkook, pozeral si sa na mňa a začal si plakať! " Vystrašene mi hovorí Namjoon.
,, Ja neviem čo sa stalo! " Začal som kričať na Namjoona.
,, Upokoj sa, si v poriadku? Nemáš nejaké problémy? " Zvedavo sa vypytuje Jimin.
,, Som úplne v poriadku, asi som sa iba zamyslel. " obhajujem sa.
,, Neviem, či sa človek počas zamyslenia rozplače." Konštatuje Yoongi a mne to už liezlo na nervy.
V tom momente prišla učiteľka na našu prvú hodinu, takže fyziku. Počas fyziky mi Tae držal ruku a bál sa. Bál sa o mňa, lebo videl, že niečo nie je v poriadku. Ja som mu to chcel povedať, ale nestihol som. Nestihol som sa pridržať, nestihol som nič. Iba som ležal na zemi a celá trieda stála okolo mňa. Vydesená učiteľka volala sanitku, to bolo jediné čo som zachytil. Pomaly ale isto som zatvoril oči a prestal vnímať zvuky a plač mojich kamarátov.