I need u // Taekook

Maybe

Spoločne sme prešli uličkou a na jej konci boli dvere, na ktoré som zaklopal. Snáď sú to tie správne!
,, Dobrý deň, môžte vojsť dnu. " dvere sa otvorili a v nich stála žena stará asi 25 rokov s dlhými čiernymi vlasmi.
Hneď ako otvorila dvere si všimla, že sa s Taem držíme za ruky. Stisol ma ešte pevnejšie, zrejme náznak, že som iba a iba jeho.
Vošli sme a v miestnosti boli iba 2 stoličky. Na jednej sedela paní a tá druhá bola pre mňa. Tae hodil velice podráždený výraz na ženu oproti nám.
,, Prosím, počkajte na chodbe, potrebujeme byť sami. " ozval sa ženský hlas tichou miestnosťou.
,, Tak dobre... " Tae odkráčal smerom ku dverám a nevenoval mi ani jeden úsmev. Je stále urazený?
,, Čo ťa trápi, Jungkookie? " Žena začala rozprávať a ja som trošku stuhol. Odkiaľ pozná sakra moje meno?
,, Prepáčte, odkiaľ viete ako sa volám?" Bez rozmýšlania som sa zdesene spýtal.
,, To by ťa nemalo trápiť Jungkook! A opovážiš sa ma báť!" Odvrkla mi zvýšeným tónom hlasu.
,, Prepáčte.. " Odpovedal som, ale niečo bolo zle, cítil som to.
,, Nemávaš niekedy náhodou po sprche s priateľom začervenané očká?"
,, Nemám! Čo to tu meliete sa kraviny?"
,, Chlapček nebuď drzý, lebo nemusíš sa dožiť zajtrajšku! Alebo radšej sa nedožije zajtrajšku tvoj priateľ, ktorý je nechcene mocnejší ako si myslíš? "
Zrazu sa mi zahmlilo pred očami a zatočila hlava. To som veľmi dobre poznal, pred pár mesiacmi som bol dehydrovaný a odpadol som. Bolo to presne rovnaké až na to, že vtedy som nevidel nejaké 2 červené bodky v hmle, ktorá ma doslova pohlcuje.
Snažil som sa utiecť, kričal som a chcel som otvoriť dvere, za ktorými stál Taehyung ale boli zamknuté. Nič som nevidel, rozkašlal som sa a nevládal som s dychom. Už som iba s privretými očami opretý o stenu sledoval 2 bodky smerujúce ku mne a následne nastala...

,, JUNGKOOOOOOOOOK "
Hlboký a hrubý hlas mi zjapal do ucha. Keď som si uvedomil, komu patrí, otvoril som oči a videl som Taeho plačúceho vo výťahu. Uvedomil som si, že som asi zaspal a mal som opäť živý sen! Skvelé! Rozplakal som moju drahú polovičku vydesenú k smrti! Som rád že ideme na psychošku, už som na tom zle.
,, Jeon odpovedaj mi halooo! Čo sa stalo? Kričal si zo sna! "
,, Ja neviem... Mal som živý sen. "
,, Síce nechápem ako môžeš zaspať vo výťahu, ale toto mi už prosím nerob.. "
Objal som ho so slzami na krajíčku. Vytiahol som vreckovku z vačku a utrel Taemu slzy stekajúce po jeho nevinnej tvári.
Som naozaj rád, že sa dám liečiť. Možno bude čoskoro všetkému koniec. Možno.