I need u // Taekook

My only hope

Už som nemal náladu jesť. Pizzu som odložil a išiel zase hore do izby s plačom a napísal Taemu, nech príde. Potreboval som mu vysvetliť, čo sa stalo. Nebudem pred ním nič skrývať! Verím mu. Aj keď moje nočné mory s ním ma desia. Čoskoro to poviem aj ostatným, ale Tae to musí vedieť hneď! On je moja jediná nádej.

• Konverzácia

Jk : Tae máš čas?

T : Jj, prečo?

Jk : Prídeš prosím ku mne? Potrebujem ťa. Nutne ! :(

T : Čo sa stalo?

Jk : Poviem ti, len prosím príď !

T : Idem, hneď som tam

Tae sa odhlásil z Facebooku a ja som už len čakal, kým príde. Sedel som na posteli a pozeral sa do steny. Rozmýšlal som nad tým, ako to zoberie Tae. Čo ak už ma nebude chcieť? Ehm, veď som zrejme chorý na hlavu. Kto by chcel byť s niekym, kto nevie rozoznať sen od reality? Lámal som si nad tým hlavu.
Počul som zvonček. Chvíľku som sedel a rozmýšlal, či vôbec zvonček máme! Dospel som k názoru, že Tae vyzváňa už asi siedmy krát, takže máme ! Ak to teda nie je ďalší môj sen.
Zišiel som dole schodami a uvidel Taeho pred dverami s pohľadom dosť naštvaným. Ale ja som sa musel ujistiť, či zase nejdem do nejakej pasti!
Otvoril som mu dvere, venoval úsmev a ospravedlnil som sa za to, že musel čakať. Už sa nehneval, usmial sa a pobozkal ma na čelo. Presne vedel, čo som práve potreboval. Chytil som ho jemne za ruku a odviedol do mojej izby. Zavrel som dvere. Síce sme boli sami, ale istota. Už vlastne zvyk. Pred ocom som sa dokonca pre istotu zamykal. 
Posadil som ho na posteľ a sadol som si vedľa neho. Pozeral som sa mu do očí a srdce sa mi rozbúšilo. Zimomriavky mi behali po celom tele. Nevedel som či kvôli tomu, že mám strach alebo kvôli jeho neodolatelnému pohľadu, ktorý ma neustále núti vyzliecť sa a ísť na to. Svoje chute som ale nejako zakryl a začal som rozprávať.
,, Ehm, Tae, poznáme sa pár dní ale ja ti verím. Verím ti a milujem ťa, takže toto musíš vedieť. " Začal som rozprávať.
,, Čo? Čo sa deje Kook? "
,, Ťažko sa to vysvetluje. Je asi na 97% pravdepodobné, že po tomto si budeš myslieť, že ma treba zavrieť do klietky s narušenými ľuďmi. Ako začať? Mám živé sny. Neviem rozoznať, či mám sen alebo je to naozaj pravda. Vlastne, nemám sny. Ja mám nočné mory. Vždy je v nich osoba alebo démon, ktorý má červené oči a je naozaj strašidelný. Vždy naberie podobu niekoho koho mám rád, zvyčajne si to ty. Ja mu na to skočím a on ma zabije. Tak jednoduché, však? Sen, v ktorom iba zomieraš. Horšie je to, že v tom sne sa zobúdzam a mám pocit, že je všetko v pohode. Ale nie je ! Aj to je iba sen, ktorý ma má zmiesť. Je to naozaj nepríjemné. Napríklad sa mi snívalo, že horím a potom že ma chceš zabiť a podobné veci. Milujem ťa najviac na svete, ale bojím sa. Bojím sa všetkého. Čo keď je aj toto sen a teraz mi vrazíš sekeru do srdca? " Rozprával som ako zmyslov zbavený. Tae sa iba pozeral a bolo mu do revu, presne tak ako aj mne.
,, Môj Jungkookie. Je mi to ľúto a chápem ťa. Chápem, že máš zo mňa strach. Nebudem sa čudovať ak mi prestaneš veriť, lebo ťa vždy zabijem. Ale vieš, že ťa milujem a preto pôjdeme hneď teraz na psychiatriu. Nemyslím to zle, ale obaja sa zhodneme, že treba pomoc a ja ti nijak inak pomôcť nedokážem. " Tae začal rozprávať a stekali mu slzy po nežnej tvári.
,, Asi máš pravdu, bude to tak možno lepšie. " súhlasil som s Taem.
Spadol mi kameň zo srdca. Tae to pochopil, je proste úžasný. Snaží sa mi pomáhať a má pravdu, treba pomoc.
Už - už som sa išiel postaviť ale zacítil som Taeho ruku na mojom stehne. Jeho ruka smerovala tam, kde som chcel. Pozrel som sa na neho a žral jeho podľad. Vyplazil jazyk, ktorým si prešiel po svojej pere a začal mi vyzliekať tričko. Spolupracoval som a on mi začal jazykom skúmať moje brucho, následne krk a potom som dostal úžasného francuzáka. Ja som bol skoro nahý a on oblečený! S tým som nesúhlasil a zvliekol som z neho úplne všetko. Pozeral som sa na jeho telo a neudržal som sa. Neviem čo to do mňa vlietlo, ale tentokrát som ho do neho vrazil ja. Prizeral sa, že čo dokážem, keď mám náladu. Môj vrchol Tae prehĺtol a o chvíľku som mal v puse ja jeho. Hneď som mal po takomto zážitku lepšiu náladu. Bohužiaľ, museli sme ísť do tej hnusnej budovy, nazývanej psychiatria.

// Časti teraz moc nevychádzajú, ale snažím sa to napraviť :D Príbeh má ešte ku koncu ďaleko :) Dúfam, že sa vám táto časť páčila :D