Hospital

297 17 0
                                    

Počul som plač. Neplakal jeden, bolo ich trochu viac. Povedomé. Pootvoril som jemne oči a videl bielu. Bielu miestnosť. Nadýchol som sa pocítil viac objatí.
Tae, Yoongi, Jimin, Jin, Namjoon a Hoseok. Stáli pri mne a plakali. Jina a Hoseoka som ešte plakať poriadne nevidel. Tae mi držal ruku, položil mi hlavu na moju hruď a povedal, že sa nesmierne bál. Ja som sa iba usmial a povedal, že je to v poriadku.
,, Chlapci, už sa prebral? " počul som hlas.
,, Ano. " povedal Jin.
,, Prosím, choďte na chodbu. "

,,Ahoj Jungkook. Jeon Jungkook, však?" spýtal sa ma pán v bielom obleku.
,, Ano, čo sa stalo a prečo som tu? "
,, Skolaboval si v škole a preto si tu. Ešte tu budeš na 2 dni a potom pôjdeš domov. "
,, Aha." odvetil som sklesnutým hlasom.
,, Teraz oddychuj. " povedal a odišiel.
Mal som divný pocit. Prišiel za mnou naposledy Tae, pobozkal ma na čelo a sľúbil mi, že už nikdy ma nenechá skolabovať. Ja som mu to nevyčítal, bol som rád že je pri mne.

PO 2 DŇOCH
Už mi bolo dobre a pozeral som sa na telefón. Bolo presne 13:49 a o 14:00 ma mali prepustiť z nemocnice. Bol som celý natešený, že zase uvidím chalanov a môžem obímať Taeho. Tých 10 minút nejako ubehlo a začul som kroky do mojej izby.
,, Tak Jungkook, dobre sa máš? " ozval sa doktor.
,, Je mi super, môžem už ísť? "
,, Môžeš. "
Postavil som sa z postele, zbalil sa a odišiel. Otvoril som dvere z nemocnice a išiel na autobus domov.
Keď som vystúpil konečne zo zasmradeného busu, na zastávke čakal Tae a ja som sa za ním rozbehol tak, že mi až spadla taška z ramena. To mi bolo jedno. Vletel som mu do náručia a objali sme sa. Dali sme si bozk a Tae mi išiel zobrať tašku, ktorá bola len tak šmarená na chodníku.
,, Strašne moc si mi chýbal, boli to 2 dni ale nedokázal som bez teba žiť. "
Povedal Tae a spadla mu slza.
,, Ja tiež bez teba nie, milujem ťa. " povedal som mu a zase sme si dali pusu. Chytil som ho za ruku a išli sme ku mne domov. Úprimne som trošku smrdel. Tae to vedel a nachystal mi teplú vaňu okolo ktorej boli lupienky z ruže. Samozrejme, že ma to potešilo a pozval som ho do vane so mnou. Radostne sa uškrnul a začali sme sa obaja vyzliekať.
Boli sme v tej vaničke na sebe natlačený, ale mne to nevadilo a jemu tiež nie. Vymydlil som mu každú časť tela a on si to užíval. Keď sme vyliezli, mal som pocit ako keby ma akurát domasírovala najlepšia masírka na svete.
Večer sme išli s chalanmi von a chceli sme im s Taem povedať, že teda sme spolu. Ani sme im to nemuseli hovoriť, bolo im to jasné už dlhšie. Trošku som sa bál ich reakcie, ale zobrali to úplne v pohode a boli radi, že sme spolu šťastní. Tae medzi nás dokonale zapadol a zobrali sme ho ku nám do "gangu".

I need u // TaekookWhere stories live. Discover now