I need u // Taekook

It never goes away

Otvoril som oči. Pozrel som sa na mobil, ktorý som mal pod sebou, zvyčajne býva na stolíku. Zapol som ho a pozrel sa na čas. Sobota, 12:37 a ja som sa teraz zobudil! Sám. Úprimne si vôbec nič zo včerajšku nepamätám. Spím na mobile a oblečený v tričku a rifloch do 12:37. Asi som bol trošičku, trošilinku mimo.
Zrazu mi zaškŕkalo a pocítil som hlad. Zišiel som do kuchyne a rozmýšľal. Robiť si raňajky už nemá cenu, takže som vytiahol z mrazničky mrazenú pizzu. Originál by bola lepšia, ale čakať minimálne pol hodinu na pizzu sa mi nechcelo a nič iné som samozrejme nenavaril.
Pizzu som dal na plech a vložil do trúby na 15 minút. Zatiaľ som išiel do izby a zapol notebook. Pustil som si nejakú hudbu a písal som si s Taem, ktorý dopadol podobne ako ja. Zrejme sme boli opití, ups.
* píp píp * počul som trúbu.
Rozbehol som sa dole po shodoch, lebo už som bol naozaj hladný.
Vybral som plech, na ktorom bola už upečená pizza.
Zrazu som pocítil nepríjemne mravenčenie na nohách, ako keby ma zaživa jedli mravce. Zatočila sa sa mi hlava a necítil som si ruky. Spadol mi plech a s ním aj horúca pizza. Ja som spadol na zem, zatvoril oči pomaly prestal dýchať.

Silno ma trhlo a ležal som zase v posteli. Utešil som sa, že to bol sen.
Okamžite ma ale znepokojil hnusný zápach, ktorý som zacítil. Ako keby niečo horelo. Došlo mi, že som zaspal a horí mi pizza. Rozutekal som sa dole a zamrazilo ma, alebo skôr ma popálilo? Dom bol v plameňoch. Celá kuchyňa horela a oheň sa rýchlo šíril. Blížil sa ku mne a nevedel som, čo robiť. Začal som kričať a plakať. Už som ani neutekal z domu, proste som tam zostal. Nechal som sám seba zhorieť v mojej vlastnej kuchyni. Prepáč Tae, bola posledná veta, ktorú som vyslovil.

,, Za čo sa ospravedlňuješ?"
Prudko som otvoril oči a uvidel Taeho vedľa mňa, zas v posteli. Srdce mi bušilo 100× viac ako by malo. Predýchaval som nechutný sen a začal zase plakať. Tae ma objal.
,, Kook, čo sa ti zase snívalo? Kričal si zo sna a ospravedlňoval si sa mi." hovorí mi Tae zdesene.
,, Snívalo sa mi, že sa mi sníva, že som omdlel. Potom som sa v tom sne zobudil a snívalo sa mi, že mi horí dom a ja som v ňom zhorel. Posledná veta ktorú som vyslovil, bola prepáč Tae. " vykoktal som zo seba celkom zamotané vysvetlenie.
,, Aha, neboj, to je v poriadku a toto sen nie je. " povedal Tae celkom neisto.
,, Naozaj?" povedal som nedôverčivo.
,, Ak mi neuveríš, zabijem ťa iba jediným pohľadom. " Tae začal na mňa kričať.
Zdesil som sa, neuveriteľne som sa zdesil. Bolo to tu. Tá vec, od ktorej som mal na blbé 2 dni pokoj, je zas tu! Tae sa na mňa pozrel a čo som zachytil, boli červené, žiarivé, strašidelné oči. Tak ako vždy.
Prestal som počuť a vidieť, doslova sa mi zahmlilo pred očami. Necítil som už ani kvapôčky ktoré by mi mali stekať po tvári, nepočul som môj posledný výkrik.

Rozdrapil som oči a vykríkol. Zase. Zase sa to stalo. Tentokrát som sedel na stoličke a mal som pred sebou môj notebook. Bol som na Facebooku a písal som si s Taem. Teda, nepísal. Zaspal som na stoličke. Necítil som ani zápach ani nič divné. Proste som mal pocit, že som naspäť v realite. Postavil som sa a išiel skontrolovať pizzu, ktorá mi trošičku prihorela. Nič horšie sa ale nestalo. Dal som ju na tanier a začal jesť. Počas jedenia som sa sám pred sebou rozplakal. Prečo? Prečo ja? Prečo neviem rozoznať, či mám sen alebo je to realita? Prečo sa mi snívajú takéto nechutné sny? A prečo je v nich vždy niekto, na kom mi záleží? Tá vec mi chce ublížiť, alebo som už ja na hlavu? Obtrel som si slzy o rukáv môjho trička a začal som sa pomaly ale isto zmierovať s tým, že tá vec nikdy nezmizne a bude ma prenásledovať už navždy.