Rules of new Life (Rules of mafia 2)

1.kapitola

Dvere sa s rachotom rozleteli a v nich stál ako posol smrti Rikardo. Jeho zlá nálada v poslednej dobe nebola vôbec nezvyčajná.

Prudkým krokom prešiel ku kreslu zhodil naňho svoje sako a kravatu. V posledných dňoch sa mu všetko kazí a on nemá nervy na pomalé riešenia.

Prešiel k pultu s alkoholom a nalial si do pohára whiskey. Možno aspoň tá uhasí jeho zlú náladu a blesky v jeho očiach.

Za posledné týždne vypil viac než bolo vhodné. Každý deň mal v posteli inú ženu a stále bol menej triezvy.

Najhoršie však bolo, že už mu ani alkohol nepomáhal. Lial ho do seba ako vodu.

Zlé správy sa len tak kopili. Najskôr prepad niekoľkých zásielok, potom zabásnutie pár obchodných partnerov a chystaná prepadovka jeho podniku. Toto mohlo znamenať len jedno. Vystopovali ho.

Ak to je niekto z polície, tak má veľký problém a on si to uvedomoval až príliš dobre. Nebál sa, že ho chytia, von sa dostane ľahko. Bál sa, že ho prevezú späť do LA. Tam by jeho trest mohol byť veľmi vysoký a mohol by zomrieť skôr než sa dostane von.

Hodil sa do kresla a nachvíľu zatvoril oči. Potreboval spomaliť. Sám veľmi dobre vedel, že ak to pôjde týmto tempom ďalej, tak sa zničí aj sám. Nebude na to potrebovať nikoho.

Po chvíli však niekto zaklopal na dvere. Mal chuť toho človeka uškrtiť. Avšak šok ešte len nastal, keď sa dvere otvorili a zbadal tú tvár. Jeho ruka prudko schytila rukoväť zbrane.

Jeho unavené oči sa rozšírili a vzápätí sa zamračil. Ako si mohol dovoliť tento bastard prísť do jeho kancelárie?

,,Vidím, že odvaha ti nechýba. Za to súdnosť hej." povedal uštipačne.

,,Buď pokojný, už nie som poliš, takže ťa nemôžem zatknúť."

,,Ale? Čo políciu osvietilo, keď zistili aký si bastard?"

,,Niečo na ten spôsob, ale povedal by som, že som odišiel sám."

,,A čo tvoja ženuška? Určite z teba bola nadšená." povedal opovržlivo.

,,Tak ako si bol ty z tej svojej?" zavrčal Sebastián, ktorý ho celý čas prepaloval nenávistným pohľadom. Rikardo zaťal prsty do kresla, aby sa nepostavil a neublížil mu. Nemal od toho ďaleko. Dnes naozaj nebol vhodný deň na nasieranie.

Spomienka jeho ženy bola preňho zvláštna. Už dlho ju pred ním nikto nespomenul. Nemal odvahu. To, čo sa stalo na lodi kedysi nevedel nikto. Vedeli to len oni dvaja. Párkrát mu k nej zaleteli myšlienky, ale vždy ich rýchlo zastavil pri inej žene. Nerobilo mu to veľký problém.

Spomienky si dovoliť nemohol. To by bola preňho len slabosť.

,,Musím uznať, že bolo dosť ťažké vystopovať ťa. Máš za sebou veľa ľudí, to treba povedať. Ale oveľa viac chce po tom všetkom tvoju hlavu." zavrčal škodoradostne.

,,Tak o tom nie som až tak presvedčený. Ale poďme k veci, čo tu chceš? Prišiel si sa len ukázať?" zasmial sa Rikardo arogantne a oprel si hlavu o operadlo. Dnes naozaj nemal dobrý deň. Takmer sa modlil, aby tento chlap čo najskôr vypadol a on mohol ísť domov, oddýchnuť si.

,,Prišiel som ti pripomenúť, že tak ako som ťa predtým dostal do basy, tak ťa teraz môžem zničiť. A aj to urobím. Chcem, aby si vedel, že tvoj koniec je blízko a že si neoddýchnem pokiaľ nebudeš mŕtvy. Nie v base, to je pre teba príliš slabý trest. Chcem ťa vidieť pod zemou."

,,Toto máme spoločné. Aj ja by som ťa najradšej videl mŕtveho a pochovaného. Ale mne s to narozdiel od teba splní. Tak ak je to všetko čo si chcel, tak vypadni. Nemáš absolútne žiadne právo tu byť." povedal mu. Alkohol zobral Sebastiánovi niekoľko rokov. Sebastián vyzeral omnoho staršie než ako si ho pamätal. A to neprešlo toľko času. Pravdepodobne ho zničilo to, keď ho opustila Kamila.

,,Uvidíme, kto koho uvidí mŕtveho skôr." povedal a odišiel.

Toto bola preňho posledná kvapka. Zdvihol sa, zobral svoje veci a v dverách sa takmer zrazil s Andrém. V jeho tesnom závese stála Teresa.

,,Čo sa deje šéfko?" opýtal sa, keď zbadal jeho nasratú tvár.

,,Potrebujem zistiť, kde je Alexis." povedal rozhodne a sám sa začínal báť vlastných slov a toho čo bude nasledovať.

😃😃😃😃