Rules of new Life (Rules of mafia 2)

20.kapitola

Rikardo zatiaľ nemal pokoj. Hoci navonok vyzeral dosť zmierene, vo vnútri zúril. Najradšej by Carlosa úplne roztrhal v zuboch. Veľakrát si už predstavoval jeho krásnu pomalú smrť.

Predtým by ho asi hneď zabil, ale aj on sa zmenil. Vyzrel. Vedel, že takáto pomsta, ktorú nebude čakať bude najkrajšia. Ide o spôsob. Chcel, aby chlap, ktorý tak dlho využíval jeho ženu skapal. No pekne pomaly krvavo, a tak, že o tom ani nebude tušiť.

Trpezlivosť však stále nebola jeho silná stránka. Preto nevedel čo spraví, keď ho zbadá. Chce mu spôsobiť nenápadné vidiny spojené s jeho osobou. Dúfal, že ho tým donúti zavolať Sebastiána. Musel už zistiť čo je s tým chlapom. Neveril, že nesleduje každý jeho pohyb. Bola to taká hra na mačku a myš.

Ak by ho sledoval už by nedýchal. Jeho ochranka je na toto stavaná. Má tých najlepších, aby bol krytý z každej strany.

To, čo sa stalo musel byť veľkolepý plán dvoch idiotov. Nevedel či vydarený alebo nie... Jediné čo vedel bolo, že ich stiahne z kože.

Teraz, keď sedel v kresle, pil whiskey a telefonoval s obchodným partnerom. Mal pocit, že za ním doletí a pár mu vrazí, aby sa spamätal. Už pár minút po sebe kričali cez telefón, pretože si každý tvrdil svoje.

Vďaka jeho vzdialenosti boli všetci nervózny. Rikardo bol chlap slova a všetci jeho spoločníci vedeli, že ak je nablízku a súčasnosťou obchodov, tak nič nehrozí. Obchody s ním vychádzajú a veľa vynášajú. Mal armádu a po novom zaplatených veľa ľudí na protidrogovom aj polícii. Už by nespravil takú chybu ako Alexis kedysi.

,, Kurva!"zanadával a prudko vstal: ,,Uisťujem ťa, že toto je záležitosť pár mesiacov. Akonáhle to tu vybavím, vrátim sa a všetko bude ako predtým. Teraz tam sú moji ľudia a uisťujem ťa, že Tučko je človek dôveryhodný a postará sa o všetko tak akoby som tam bol ja."

,,Riki, chcem, aby si čo najskôr prišiel inak ruším obchod. Hoci ma to bude mrzieť." Riki sa prestal prechádzať po miestnosti a telefón v tej chvíli letel skrz ňu. Dopadol až keď narazil do steny a rozbil sa. Rikardo neznášal, keď mu dávali ultimátum.

Frustrovane si rukou prešiel cez vlasy a až vtedy si všimol Alexis, ktorá stála vo dverách.

,, Čo je?" vyskočil na ňu prudko:,, Čo tu chceš? "

,, Chcela som sa porozprávať, ale očividne idem nevhod. Necháme to na inokedy."povedala a otočila sa k dverám.

,,Nechoď, mám nápad." povedal a nenechal ju protestovať.

O pár minút sedeli v jeho aute a on jej podal fľašu whiskey, ktorú zobral z hotela. Mal by si prenajať alebo kúpiť nejaký byt. Už je tu dlho a ešte aj bude.

Cesta bola tichá najmä kvôli Rikardovým nervom. Zvieral volant v rukách akoby ho chcel zničiť a takisto vôbec nepozeral na rýchlosť. Cestou prekročil povolenú rýchlosť veľakrát.

Zastavil niekde za mestom, viac-menej uprostred ničoho. Alexis nevedela o čo mu ide, ale vedela, že teraz by nebolo vhodné sa mu stavať do cesty. Len dúfala, že mu neprepne.

Bez slova vystúpil a smeroval k zhluku stromov. Bolo to miesto, ktoré našiel nie tak dávno. Na jednom kameni mal položených niekoľko prázdnych fliaš.

,, Čo tu chceš robiť?" opýtala sa nedôverčivo. Vybral spoza opaska zbraň a bez väčších problémov zostrelil postupne všetky fľaše.

Bolo to preňho oslobodzujúce. Miloval strieľanie a robil to stále, keď bol nahnevaný alebo mu niečo nevychádzalo. Dnes boli splnené oba prípady.

Alexis naňho len bez slova pozerala. Tento človek je nebezpečný a ona si to uvedomovala stále viac. Ak sa niečo pokašle nepozná brata.

Rikardo znova postavil na to miesto fľaše. Tentoraz však nie pre seba.

Nastavil pred ňu ruku so zbraňou.

,, Ja strieľať neviem." povedala, aj keď ju tá zbraň lákala. Vedela, že spolu so zbraňou ide aj moc. A tú by si vyskúšala.

,, Už som ťa to raz naučil, druhýkrát už nebude problém." povedal a vtlačil jej zbraň do ruky. Ukázal jej kam sa má postaviť a ona to spravila. Zbraň ju v ruke pálila. Nevedela z čoho to je.

,, Trošku rozkroč nohy a zamier." rozkázal jej. Ona sa cítila ako teliatko. Vôbec netušila ako tú vec chytiť, nie to ešte nabiť. Ale držať ju bol elektrizujúci pocit.

,, Netvár sa tak." zasmial sa. Pristúpil k nej zozadu a dal jej ruky na miesto. ,,Strieľať sa nezabúda a ty to máš v krvi. Stačí len oživiť všetky tie spomienky."

Povedal jej už dosť pokojne a prikázal nabiť. Urobila to a rovno vystrelila. Netrafila sa a Rikardo sa znovu zasmial. Netušil, že ju ešte niekedy takto uvidí. Bolo to ako vrátiť sa v čase.

,, Nemier na vrch fľaše. Musíš mieriť ma spodok, aby si sa trafila. Skôr dá sa povedať na kameň. Postupne na to sama prídeš."hovoril pokojne a ona ho počúvla.

Ďalšiu bez problémov zostrelila podľa jeho pokynov. Dokonca aj všetky ostatné a cítila sa pritom skvelo. Bolo to akoby to mala v žilách len nenechala, aby sa to prejavilo. Bola ako v tranze.

,, Hovoril som. Nebola si sniperka len tak pre nič za nič. So zbraňami si to vždy vedela. Vieš aká bola tvoja značka? Vždy si triafala dve guľky do srdca a jednu medzi oči. Teda pokiaľ si pre mňa robila."

,,To som bola taká chladnokrvná?" opýtala sa pokojne a zložil ruku so zbraňou popri jej telo.

,, Viac-menej. Niekedy až príliš, inokedy vôbec. Odkedy som ťa naučil skrývať emócie nedalo sa to tak dobre určiť." pousmial sa.

,, Takže v tejto situácii.... Bola by som schopná ťa zastreliť?" opýtala sa a zamierila naňho. On sa len zasmial. Jeho žena takéto hry vždy milovala a asi jej to ostalo aj keď si to nepamätá.

On prešiel priamo pri hlaveň a hruďou sa o ňu oprel.

,,Toľkokrát si toto urobila a nikdy si nevystrelila. Rovnako ako ja. Tak to konečne urob. Zastrel ma! Veď aj tak všetci čakáme len na smrť."uškrnul sa a čakal.

,, Máš pravdu. Mala by som to skončiť. Hoci rada počkám, čo všetko so mnou dokážeš urobiť v tej posteli, o ktorej tak rád hovoríš." pousmiala sa.

,, Ver, že keď sa tam dostaneme, tak prídeš o rozum. Vyjebem z teba všetkých a všetko tak, že už nebudeš ani len vedieť čo je to zbraň a iný chlap." povedal jej, ona zložila zbraň a ich pery sa stretli. Chceli to obaja a ani jeden nevedel povedať kto bol iniciátorom.

Medzi nimi rástla obrovská chémia, ktorá pre niektorých môže byť smrteľná.