Rules of new Life (Rules of mafia 2)

27.kapitola

Ďalšou zastávkou bol jej dom. Boli tam tabule s nápisom na predaj. Bolo to dávno čo tam žila. Ona si nepoistila všetok majetok tak ako Riki. Zostali jej všetky prachy, ale majetok väčšinou nie.

Riki musel rozbiť okno, aby sa dostali dnu. Nemal s tým problém. Keď s Fernandom ešte boli kamaráti, chodili takto na niektoré zakázané miesta. Páčilo sa im to.

Keď sa dostali dovnútra videl, že sa nič nezmenilo. Bolo to akoby nikdy neodišla.

Čím ďalej tým viac si uvedomoval čo mu urobila a jeho myšlienky išli zlým smerom. Aj keby ich chcel zastaviť, nedatilo sa mu. Vedel, že zrada sa trestá tvrdo. Či sa mu táto žena páči alebo nie. No rozhodnutie si nechá až príde na všetko a Alexis si spomenie. Či mafián alebo nie, rád jednal s ľuďmi na rovinu. A to neporuší.

Alexis sa obzerala po dome a on len mlčky stál. Nenapadalo ho veľa vecí spojených s týmto domom.

Napadol ho deň kedy prišiel po dvoch týždňoch pre Fernandovu smrť, smrť Thomasa a tiež ľadová sprcha.

Nič z toho však nakoniec nespomenul.

,,V tomto dome si žila posledných pár mesiacov. Keď som ťa dostal z ulice k mojim ľuďom ja som ti platil apartmán. Bolo to z dôvodu tvojej lojality a mojej bezpečnosti. Ak by ti preplo a išla by si ma udať moji ľudia by ťa zastavili."

,,Môj dom vyzerá dobre, ale neviem. Nemám z neho tak dobrý pocit ako z klubu..."

,, Klub bol ako domov. Tam neexistovalo nič okrem tanca, chlastu, sexu a pokoja. Tento dom má zažité aj dobré aj zlé veci. Nebolo vždy všetko pokojné... "

,, Poďme radšej ďalej. Nechcem tu byť." prikývol a keď sa chystali odísť zazvonil jej znovu mobil. Jej manžel sa jej snažil dovolať už veľmi dlho. Rozhodla sa, že bude najlepšie zdvihnúť. Nechcela, aby mu preplo a niečo vyviedol.

,, Prosím? "opýtala sa a potlačila všetky zlé myšlienky a slová.

,, Zlato? Konečne si zdvihla! Som z teba na nervy. Kam si len tak zmizla? Prečo si mi nedala vôbec vedieť?" opýtal sa jej pokojne. Vedel, že krikom nič nedosiahne, aj keď by ju najradšej pretrhol.

,, Táto kariéristka si musela ísť znovu riešiť prácu. Nechcela ťa tým obťažovať, keďže sa ti to tak nepáči." hovorila ironicky.

,, Dajana, prosím nebuď ako malé dieťa. Chcem sa s tebou rozprávať normálne. Kedy prídeš domov?"

,, Išla som vybaviť prehliadky a bude to trvať ešte pár dní. Chcem si aj vyvetrať hlavu. Potom sa možno nebudeme rozprávať ako malé deti."

,, Dajana, ľúbim ťa a nechcem sa hádať. Vyriešime si to doma. "povedal jej a držal sa sedačky, aby po nej nevybehol. Veril jej, že rieši robotu, ale neznášal, keď sa takto správala. Nebolo to prvýkrát čo zmizla.

,, Dobre, za pár dní som doma. Pozdrav Nicka." zložila a pokynula Rikimu hlavou nech už idú.

Cestou zavolal, aby mu prichystali vrtuľník. Ďalšie miesto sa totiž nenachádzalo v LA.

Keď ho zbadala Alexis, nepáčilo sa jej to.

A vôbec nie, keď po toľkých hodinách pod sebou zbadala len kúsok zeme uprostred oceánu. Nemyslela si, že má ešte aj vlastný súkromný ostrov.

Vystúpili z vrtuľníku a on ju zaviedol do domu na skalách. Bol to dosť pekný pohľad.

Vošli dnu a ona si všetko obzerala. Nepoznala to, ale bolo to krásne.

,, Takže sem som ťa zobral, keď si ma videla zabiť ľudí, čo nás prepadli. Toto bola jediná cesta ako si mohla ostať nažive. Dal som ti na výber, buď budeš robiť pre mňa, alebo zomrieš. Vybrala si si a povedala si, že chceš byť ako ja a moji ľudia. Chcela si byť mocná. O to tam išlo. Povedal som, že ak do mesiaca nebudeš schopná niekoho zabiť, budeš niečo ako moja otrokyňa. Vycvičili sme ťa za krátku dobu dosť dobre. Tu si prvýkrát strieľala zo zbrane." povedal a zaviedol ju do miestnosti so zbraňami v podzemí:,,Moji ľudia ťa tak trochu zničili tréningom, ale stálo to zato."

,,Bola som schopná za tú dobu zabiť? "

,, Áno. No bolo to tak trochu nahrané. Tvoja prvá vražda nebola až taká skutočná." povedal a ona sa naňho zamračila. Nedokázala si predstaviť čo zas vymyslel:,, Išlo o to, že som ťa zobral na stretnutie s mojím obchodným partnerom-podrazákom. Bolo to celé urobené a ja som dosť riskoval. Zariadil som, aby vedel, že tam budeme a že prídem takmer sám. Poslal tam ľudí a myslel si, že samého sa ma ľahko zbaví. No bola si tam ty a všimla si si ich. Zastrelila si jedného a spolu sme sa odtiaľ dostali. Bola si vo veľkom šoku a hystérií, takže si nevnímala poriadne. Zabil som ho hneď namieste spolu so všetkými ostatnými a boli tam samozrejme aj moji ľudia. Ak by ti vtedy preplo a nezabila by si, tak by sme skončili mŕtvy obaja. To bol tiež jeden z dôvodov prečo žiješ. V podstate si mi zachránila krk. Aj keď to bolo poistené. "

,, Ty sa veľmi rád hráš s ľudským osudom, však? Rád vymýšľal ľuďom vlastný osud..." zavrčala a jeho prístup sa jej páčil čím viac tým menej. Správal sa ako kráľ všetkých životov. A aj keď si to myslel, tak to tak nebolo.

Raz ho za toto život dobre prefacká.

,, Ak ty dokážeš ovplyvniť život iných máš moc. Je to účinné. No musíš vedieť ako na to. A toto bol ten správny ťah. Ak by si nevystrelila, bola by si dávno mŕtva."

,,Koľkokrát si sa so mnou v živote zahrával? Koľko hier si v skutočnosti len ty riadil?"

,,Nehraj sa, že si svätá. Viem, že aj ty si sa rada hrala so mnou. Bolo to vzájomné. Popravde pri nás nie je jasné, čo bola a čo nebola skutočnosť."

,, To je asi pravda. Neviem ani polovicu a už som zo všetkého zmätená. Nemám poňatie čo je skutočné a čo nie. Mám pocit, že nič."

,, Je to možné aj pravdepodobné. Ale čo vlastne v tomto živote je skutočné...? Skutočná je vlastne len smrť. Nič iné nie je skutočné a môže to zmiznúť. Aj my raz zmizneme a nikomu chýbať nebudeme."

,, To je pravda. A asi to bude čoskoro. Ale teraz je najdôležitejšia pomsta. Potom nech sa stane čo sa má stať. V prvom rade musí zomrieť Carlos a môj švagor."

Riki len prikývol. Bola to priorita, ktorej sa nevzdajú.