Rules of new Life (Rules of mafia 2)

3.kapitola

Práve priletel na Filipíny. Bolo to kurva ďaleko a sám nevedel ako ju takéto miesto mohlo napadnúť. Rozmýšľal, čo sa stalo odkedy ju videl naposledy. Mohlo by sa stať, že ju ani nespozná. Nevedel, či si nedala preoperovať tvár. Popravde dúfal, že nie. Bolo by to celé zle. Aj on nad tým chvíľu rozmýšľal, no potom pochopil, že by sa nedokázal zobúdzať s cudzou tvárou celý život.

Nechcel žiadne problémy. Bola prakticky na konci sveta, a preto tušil, že nepriatelia nemali šancu ju nájsť. Museli by sa veľmi snažiť a ona je prakticky vinná len za to, že mu pomohla ujsť. Tie zločiny, predtým jej odpustili za to, že ho udala. Keď si na to spomenul, mal divný pocit. Odrbala ho. A to slušne. Nevedel ani prečo ju pustil. Bola to hlúposť a najhoršie bolo, že nevedel kvôli čomu. Možno kvôli poslednému rozhovoru. Nebolo to len kvôli jej presviedčacím schopnostiam, bolo to kvôli niečomu čomu nerozumel. Mal pocit, že ak ju teraz uvidí, tak ju zabije. Kvôli svojej cti a aj kvôli tomu, že jeho slovo musí ostať zákonom.

André zamieril do hotela. Chcel sa ubytovať a potom vybaviť po čo prišiel. Mal na nej svojich ľudí. Sledovali ju, aby nezmizla, aj keď to nevyzeralo, že vôbec niečo tuší. Nevedela, že práve prišla jej nová nočná mora. Avšak tá môže dosť rýchlo skončiť. Stačilo by ak by ho raz vytočila.

Vyšli výťahom do prezidentského apartmánu, kde mal izbu aj André. K jeho verným ľuďom bol veľmi štedrí a nenechával ich hladovať. To vôbec. Na to, akú veľkú rodinu André mal, si žili nadštandardne. Aj keď Rikardo si myslel, že tých detí by už stačilo.

Vyložil si veci na posteľ, zobral si niečo na prezlečenie a išiel do sprchy. Neznášal také ďaleké cestovanie. Tie hodiny v lietadle, aj keď súkromnom, boli utrpenie. Dali by sa stráviť oveľa príjemnejšie....

Vošiel do sprchy a pustil si studenú vodu. Rukami si pretrel tvár a nechal, nech ho ľadová voda schladí. Nemal rád únavu. Najradšej by sa momentálne prefackal. Bol veľmi rád, že mal čas.

Po asi pätnástich minútach ju vypol a vyšiel.

Obliekol si len košeľu a nohavice a šiel zobral veci do svojich rúk. Nechcel, aby okolo nich niekto snoril, keď sa stretnú. Všetkých chlapov nechal v hoteli a kontaktoval len jedného, ktorý ju mal sledovať.

,,Áno šéfe?"

,,Kde je Alexis? Dúfam, že si ju nestratil." začal tvrdo.

,,Nie, je v nákupnom centre. V esemeske vám pošlem adresu." povedal a Rikardo sa v mysli zasmial. Takže nakupák... To sa na ňu podobalo.

,,Okey." povedal a zložil. Nasadol do maserati a išiel. Nebol pre neho problem dostať sem auto.

Nevedel prečo, ale nemal z toho dobrý pocit. Niečo sa malo stať a on to vo vnútri vedel, no nedával tomu veľkú dôležitosť.

Vyšiel z podzemného parkoviska a začal sa len tak prechádzať. Chcel, aby sa stretli náhodou. Po hodine ho to úplne prestalo baviť a znovu napísal tomu chlapovi, nech mu pošle presné umiestnenie.

Bola v Bvlgari. Rýchlo tam zamieril a rozhodol sa počkať vonku.

O pár minút vyšla a on nafingoval akože sa zrazili.

,,Och prepáčte." povedala mu a snažila sa ho obísť. Tvárila sa, že ho nepozná. Aspoň to si myslel.

,,Bábika, nesnaž sa ujsť. Vieš, že odo mňa neujdeš." povedal jej na čo sa otočila.

,,Čo prosím?" nechápavo sa naňho pozrela.

Ďalšiu časť tak skoro nečakajte. 😕❤❤

Dúfam, že sa vám to zatiaľ páči.😘😘