Rules of new Life (Rules of mafia 2)

21.kapitola

Celý deň sedela nad papiermi. Mala na stole výpovede ľudí spred šiestich rokov. Potrebovala v nich niečo nájsť, hocičo.

Hrabala sa v nich už asi hodinu. Vo väčšine bola uvedená ako dôvod výpovede nedisciplinovanosť a neskoré príchody. Bolo to ako keby hľadala ihlu v kope sena. Netušila čo hľadá, ale hľadala.

Potom jej však padla do očí suma odškodného. Asi 100 000 bolo rozdelených len na výpovede. To nebolo obyčajné odškodné. Platí im síce dobre, ale toľko je príliš.

Keď pozerala ďalšie papiere, do kancelárií jej vbehol Steven.

,, No čo? Našla si niečo?"opýtal sa jej zvedavo. Netušil, čo konkrétne hľadá, ale muselo to byť vážne. Ona je jedna z tých, ktorí nemajú problémy. Teda aspoň doteraz nemala.

,, Ty máš na starosti financie. Povedz mi, koľko dávame pri výpovedi ľuďom."

,,Okolo tisícky. Viac len tým, čo tu pracovali dlho." povedal jej a ona sa uškrnula. Takže buď si jej manžel ulial z firemných prachov alebo ľuďom zaplatil za mlčanie. Jedno z toho to bolo. Rozmýšľala, že sa stretne s niektorým zo starých zamestnancov. Potrebovala vedieť čo sa v tejto skurvenej spoločnosti odohralo.

,, Dobre, ďakujem. A čo sa týka tej druhej veci?" opýtala sa rovno.

,, Na niečo som prišiel, ale vieš, že majú pred sebou veľa ľudí." povedal a ju niečo napadlo. S Rikardom sa predtým nestihla porozprávať o čom chcela, ale možno by na niečo skôr prišli oni dvaja.

,, Dones mi tie papiere a všetko čo k tomu máš. Ďakujem za pomoc, ale teraz to beriem do svojich rúk."

Do pol hodiny sedela v aute so všetkým čo potrebovala.

Keď sa výťahom vyviezla na jeho poschodie, kartou si otvorila dvere.

V obývačke bol len André. Pozrel sa na ňu a či chcel, či nechcel išiel jej pomôcť s hromadou papierov, ktorú mala v rukách.

,, Šéf tu ešte nie je. Išiel niečo zariadiť. Môžte ho tu počkať. "povedal, položil papiere na stôl a odišiel do vedľajšej miestnosti.

Sadla si na gauč práve, keď prišla Teresa.

,, Alexis? Vidím, že sa ti tu zapáčilo."zasmiala sa. ,, Riki hneď príde. Išiel si popozerať byty, aby nemusel byť stále v hoteli. A tiež si išiel kúpiť nový mobil."

Obe sa zasmiali a Alexis hneď prišlo na rozum to strieľanie. Zapáčilo sa jej to.

,, Nechal tu niečo pre teba."povedala a odišla zas do inej miestnosti ako André. Bol to obrovský apartmán.

,, Čo také?" nevedela si predstaviť. Nemyslela si, že ten chlap bol na darčeky.

Teresa sa vynorila z dverí a v rukách mala zbraň. Tento typ darčekov mu určite bol známy.

,, On mi dáva zbraň? Rada by som si ju zobrala, ale netuším ako také niečo schovať."

,, Vždy si vedela ako zaobchádzať so zbraňou. Neviem či ste boli strieľať alebo prečo ho to napadlo."

,,Som si istý, že nájdeš spôsob ako ju skryť." ozval sa Rikardo, ktorý prave prišiel. Ani jedna si ho dovtedy nevšimla.

,, Nemôžem. Ak by ju našiel Carlos bolo by mu to podozrivé. Nemôžem spôsobiť, že mi nebude dôverovať." pozela naňho vážne.

,,Ak si to nevšimne nič sa nestane. Na tvojom mieste by som skontroloval celý dom, nech som si istý, že tam on nemá zbraň."

,, Má." povedala stroho a Riki na ňu pozrel a otázkou v očiach.

,, Ako vieš?"

,, Po tvojej lekcií strieľania som prezrela dom. Našla som slušnú zbierku." povedala pokojne. Keď ich našla nebola taká pokojná. Teresa sa počas ich rozhovoru vyparila.

,, Tak to je ďalší dôvod, aby si si ju zobrala. Schováš  ju a nikto ju nenájde. Ak by mu potom všetkom čo chystáme preplo, nebudeš bezmocná." povedal a vložil jej ju do rúk.

Ňou prešla elektrina a to ju donútilo zatvoriť oči.

Spomenula si. Pred očami mala znova nejasný obraz, v ktorom držala zbraň pri Rikardovej hlave.

Bolo to ako krátky film. Za krátku dobu sa jej prehrali obrazy, pri ktorých si držali pri hlave zbraň.

Na jednej spomienke však obraz zastavil.

Bola v nejakej kancelárií. Vyzeralo to, že je sama, no odniekiaľ sa zjavil Rikardo a vrazil jej riadnu zbraňou.

,, Kurva ako ty sa so mnou nebude zahrávať. Ešte si asi nezistila kto som, ale to sa zmení . Okamžite mi povieš čo si robila s tým polišom. Ale nie tu, spravíme si pekný výlet. "schmatol ju za vlasy a bez ohľadu na jej krvácanie aj protesty ju vytiahol z kancelárie a ťahal preč.

Spamätala sa a prudko sa posadila na gauč. Zrýchlene dýchala a srdce jej išlo vyskočiť z hrude. Ako jej mohol tak bezcitne vraziť a takto sa správať? Nechápala, čo to malo znamenať.

,, Čo sa stalo?"opýtal sa, keď videl, že sa vrátila k sebe.

,, Na niečo som si spomenula." zašepkala a inštinktívne sa chytila za tvár, ktorú mala v spomienke celú krvavú. Keď jej takýto chlap vrazí normálne, mala by problémy, no ešte zbraňou?

,, Na čo? Pri tvojom výraze to nebolo nič dobré." povedal a podal jej pohárik whiskey.

,, Mám ja s tebou vlastne pekné spomienky? Lebo zatiaľ mi to tak nepripadá." povedala a kopla do seba poharik whiskey.

,, Ako sa to vezme." zasmial sa a kývnutím jej ukázal  aby pokračovala.

,, Neviem presne čoho sa to týkalo. Bola som v nejakej kancelárií. Vyzeralo to, že sama, ale zrazu si sa zjavil ty. Bez slova si mi vrazil zbraňou a povedal, že kurva ako ja sa s tebou nebude zahrávať. Splietal si ešte niečo o nejakom polišovi." povedala a znova si odpila.

,, Viem čoho sa to týkalo. Teresa ti o tom hovorila. Myslel som si, že robíš pre protidrogové. V ten deň som ťa zobral do jedného skladu. Povedzme, že si neskončila najlepšie. Ak bysi vtedy neušla  zabil by som ťa. Ver, že v ten deň som mal väčšiu chuť ako kedykoľvek predtým."

,,Chceš povedať, že ste ma tam mučili? Ty si hrozný sadista." zavrčala.

,, Dá sa to tak povedať. A ty si mala jediné šťastie, že som zistil, že sú to falošné informácie. Dobre, ale prečo si tu?"

,,Dala som preklepnúť firmu. Môj šéf finančného mi našiel nejaké súvislosti s praním peňazí a iného špinavého biznisu. Tí ľudia majú okolo seba múry a myslela som, že ty by si tam niečo dokázal nájsť. Pohybuješ sa v tých kruhoch."

,, Dobre, ale ja som týmto veciam a papierom nikdy nerozumel. Pozrime sa ale na to." hovoril vyrovnane, ale už mu naozaj celá táto situácia liezla na mozog. Vedel, že ak si čoskoro nespomenie asi sa zastrelí alebo ju prinúti si spomenúť.

A to hlavne cez posteľ.