Rules of new Life (Rules of mafia 2)

52.kapitola

Bola v piči.

Po tej večeri sa nadlho zatvorila v kúpeľni. Takmer sa povracala, keď si všetko dala dokopy. Nedokázala pochopiť ako sa toto mohlo stať. Mala plné zuby všetkého. Ak by mohla utiekla by. Nechýbalo jej od toho veľa. Keď si vybavila jeho samoľúby uškrn a tvár, ktorá si užíva všetko zlé, čo sa jej stalo, tak mala chuť zabíjať.

Druhý problém tvoril Rikardo. Netušila ako mu to povie a už vôbec nechcela vidieť jeho pohľad. Vedela, že bude zúriť. Možno ešte viac než ona.

Ona však bola v pasci. Žila s chlapom, ktorý mal toto celé na svedomí, spala s ním, tvarila sa ako dobrá ženuška a to bez možnosti uniknúť. Unikne jedine ak zomrie. Bola si toho vedomá a Rikardo... Ten bude jej katom. Vedela, že jej to neodpustí. Vedela, že za toto už nebude mať zľutovanie. Vedela, že bude lepšie ak zomrie. Keď sa toto všetko stalo kým žila, tak už asi naplnila svoj osud. Takto pravdepodobne má skončiť.

Opláchla si tvár studenou vodou a poslednýkrát sa v hlave povzbudila. Musela toho bastarda dostať. Nič iné jej nezostávalo. Bastardi z tohto sveta musia zmiznúť čo najskôr. Najmä takí, ktorí majú na svedomí oveľa viac zla než ona s Rikardom. A to už je čo povedať.

Vydýchla a opustila kúpeľňu. V posteli ležal jej drahý manželík a tešil sa na svoju dávku v podobe jej tela. To však ona nemala v pláne. Nebola ochotná už nikdy mu dovoliť sa jej dotknúť. Nikdy!

,, Čo hovoríš na Sebastiána, láska? " opýtal sa, keď ju zbadal a ona mala čo robiť, aby sa nejako nezatvárila. Každou hodinou bolo ťažšie sa pretvarovať. S každou ďalšou informáciou to bolo omnoho horšie. Popravde už len čakala kedy vybuchne.

,, Je mi sympatický. Som rada, že som ho spoznala. Budem rada ak ho k nám budeš niekedy pozývať. Teda ak tu ostane. "usmiala sa.

,, To som rád. Ale teraz poď ku mne." šepol a stiahol si ju do objatia. Pobozkal ju na kľúčnu kosť a pokračoval. Alexis skrivilo tvár od hnusu. Ak by mohla vykastrovala by ho. Aby sa naozaj nestriasla od hnusu spomenula si na včerajšiu noc s Rikim. To jej istým spôsobom pomohlo. Toho chlapa poznala toľko rokov a stále ju neomrzel. Noci, ako bola tá včerajšia, s ním zažívala často. Ten chlap mal toľko žien, že vedel ako ich dokonale pripraviť o rozum. Vedel, že to potrebuje a práve preto sa postaral, aby stratila hlavu.

Carlos ju bozkával po krku, ale ona ho zastavila. Nedovolí mu to. Upokojila ho a teraz mu už nič nedovolí.

,, Zlato, som unavená. Chcem, aby sme sa šetrili kým Nick odíde do tábora. Potom budeme mať času koľko chceme. "povedala a neklamala. Teda nie úplne. Nick nejde do tábora. Nick ide ku svojej skutočnej matke. Alexis ho pošle ku Kamile. Nemohol tu už viac ostať. Toto sa zmení na bojové pole a ona nechce, aby Nick stál uprostred. Nedovolí, aby voči nej použili jej vlastného synovca. Už proti nej použili až príliš veľa špinavých zbraní.

Carlos našťastie súhlasil. Dokonca sa tešil aj na to.

Obaja zaspali a ráno Alexis zmizla najskôr ako mohla. Zamierila k Rikardovi. Vedela, že tento rozhovor nebude príjemný, ale raz to musí prísť.

André, ktorý stál pri vchodových dverách, len ustúpil nabok, keď ju zbadal. Žena jeho šéfa je žena jeho šéfa. Aj keď on ju rád nemá, nemôže si dovoliť protestovať. Šéfko zistí sam kto mu vyhovuje a kto nie. Momentálne mu táto žena vyhovuje a on to rešpektuje.

Alexis mu bola vďačná, že nemal žiadne debilné poznámky a len ju nechal prejsť. Dnes bol André posledný, s kým mala chuť sa baviť.

Vošla do obývačky a zbadala Rikarda pri okne s pohárikom v ruke. Alexis sa len unavene oprela o rám dverí a na chvíľu zatvorila oči. Bola z toho unavená.

,, Čo sa deje, bábika? " prehovoril chrapľavo Rikardo stále sledujúc okno. Ani raz sa k nej neotočil. Vždy dokázal vytušiť jej prítomnosť.

,, Mám novinky, ktoré sa ti páčiť nebudú." prehovorila a tým si získala jeho pozornosť. Otočil sa k nej a prešiel po nej pohľadom. Uvedomoval si, že obaja sú unavení. Ani jeden však nemohol poľaviť. Riki sa musel viac-menej skrývať a to mu absolútne nevyhovovalo. Nemohli zistiť, že sa tu nachádza a zároveň musel všetko riešiť. Obaja boli chytení do vlastnej pasce. Tým, že chcú dostať ich, postupne dostávajú sami seba.

,, Tak hovor, nech už to máme za sebou. "

,, Sebastián s Carlosom nastražili mne pascu, pretože cezo mňa chceli chytiť teba. Mysleli si asi, že ma prídeš zachrániť alebo čo... Neviem, čo sa presne stalo, pretože hovoril v metaforách o krysách. Ale som si istá, že hovorili o nás dvoch."

,, Nemysleli si, že ťa prídem zachrániť. Vedeli, že nikomu nedovolím, aby ťa zabil predo mnou. Na to sa spoliehali. Takže metafora o krysách? To je dosť výstižné." zasmial sa Rikardo a Alexis len nechápavo pokrútila hlavou. Nechápala ako môže byť tak pokojný. To, čo povedal ju nezranilo, poznala ho. Vedela, že by to tak bolo, len to nechcela vysloviť.

,, Ako môžeš byť taký pokojný?" zvýšila hlas. Nerozumela mu. Ona by najradšej všetkých zmlátila a on tu stojí a smeje sa na tom? Nikdy mu poriadne neporozumela. Predtým by sa snažil všetko zničiť, no teraz....

Žeby až tak dospel? Neverila tomu.

Rikardo zmenil výraz tváre a zaťal sánku. Vtedy Alexis pochopila, že svoju zlosť len dobre skrýva.

,, Naozaj si myslíš, že som pokojný? " zavrčal a o krok k nej pristúpil. Ak by pred ním stál v tej situácií ktokoľvek iný, už by zacúval. Ona bola na blesky v jeho očiach zvyknutá.

,, Pokojný kurva nie som ani náhodou. Vnútri zúrim za to, že ťa ten chorý bastard opäť chcel použiť proti mne. Že sa vďaka tomu dostal k tebe tak blízko. Že sa to celé tak dojebalo. Že som musel opustiť svoj klub a moje mesto. Zúrim. "vrčal a pritlačil ju postupne až k stene, ,, Ale vieš čo? Nebudem zúriť voči tebe. Ja si počkám, keď ich budeme mať niekde v sklade. A tam, Alexis, im naplno ukážeme našu zlosť. Číru zlosť, ktorou ich zničíme. A vieš prečo? Pretože tí dvaja bastardi si požili príliš dlho. " povedal jej a ona ho konečne pochopila. Dokázal sa kontrolovať. Túto vlastnosť si asi za tie roky vymenili. Predtým bola práve ona tá so sebakontrolou.

,, Máš skurvenú pravdu." šepla a dala mu ruky okolo krku. Pritlačil ju svojim telom ku stene už dávnejšie a ruky mal na jej páse. Ona sa priblížila perami k jeho uchu:,, Postaráme sa, aby ich naša zloba dokonale zničila."

Povedala a vášnivo ho pobozkala. Mala pocit, že tú zlobu akousi formou pretransformoval aj do bozku. Nevadilo jej to. Zlosť je už v ich podstate dávno.