Rules of new Life (Rules of mafia 2)

7.kapitola

Ráno sa zobudila v posteli asi o desiatej. Nevedela ako sa správať. V práci sú zvyknutý, že prichádza a odchádza kedy chce, takže to problém nebude. Obliekla sa a išla sa umyť. Potom zamierila do obývačky, kde už bol Rikardo.

,,Takže Rikardo, sľúbil si mi, že ma zoberiete domov." začala a pri tom ako ho oslovila sa strhol. Nepáčilo sa mu, že sa s ním rozpráva takto bez emócií.

,,Sľúbil som ti to a ja svoje sľuby plním, ale najskôr si sadni. Veľmi dobre vieš, že nás čakajú ešte veľmi dlhé rozhovory o minulosti aj prítomnosti. Príde jedna z tvojich dobrých kamarátok a tiež ti povie časť príbehu, ktorú možno ani ja nepoznám." povedal a zdal sa jej pokojnejší ako včera.

,,Dobre, ale to sem radšej prídem poobede. Teraz musím ísť do práce."

,,Kde vlastne robíš?" opýtal sa jej zvedavo. Určite sa to muselo zmeniť.

,,Vlastním módnu značku. A ty? Aj keď tvoje povolanie tuším." zasmiala sa, na čo vytiahol spoza opaska zbraň.

,,Myslím, že toto hovorí za všetko." povedal a v tej chvíli do miestnosti vošiel ten poskok zo včera: ,,André, dobre, že si tu. Zober Alexis do firmy. Ostatné rozkazy máš."

,,Jasné, šéfko."

Nasadla pred hotelom k nemu do auta a on ju odviezol pred firmu.

,,Ďakujem." povedala a chcela vystúpiť, ale zastavil ju.

,,Prídem pre vás o šiestej. Teresa sa s vami rada porozpráva." povedal a potom si zamrmlal: ,,Hádam dostanete rozum, lebo sa moj šéf zblázni."

,,On alebo ja, keď ma budete dlho prenasledovať." skonštatovala a vystúpila.

Bez jediného pohľadu späť vošla do svojej firmy. Pohľady ľudí sa premiestnili na ňu, no ona to nevnímala. Ľudskú závisť neriešila, momentálne mala plnú hlavu iných, zásadnejších vecí.

Výťahom sa vyviezla na najvyššie poschodie, kde mala kanceláriu. Cestou oznámila sekretárke, nech jej pošle dnešný rozvrh a neprepája hovory.

Hodila sa do kresla a začala uvažovať o dnešnom a včerajšom dni. Ten chlap to buď nemal v hlave v poriadku alebo mal až príliš a ona tu bola tá mimo. Čo ak bol celý jej terajší život len klam? Čo ak je všetko len ilúzia, ktorá zachviľu zmizne?

Odpoveď nevedela, no desila ju čo i len tá myšlienka. Vedela len, že ak sa neobjaví, tak to ďalej riešiť nebude. Bol presvedčivý, ale nie natoľko, aby mu verila po jednom stretnutí.

Pri tomto rozmýšľaní si ani neuvedomila prítomnosť ďalšej osoby v miestnosti.

Až na odkašľanie sa spamätala a prezrela si svojho kamarátko-kamaráta, ktorý si ju skúmavo obzeral a rozmýšľal, čo jej zas mohlo sadnúť na nos.

Poznal ju 5 rokov a vedel o jej strate pamäti. Bol to jediný človek, ktorý jej pomáhal a zároveň bol návrhárom v jej spoločnosti. Biznis, ktorý vybudovala z ničoho. Volal sa Armán a bol to človek, ktorému verila.

,,Čo sa stalo, Dajana?" opýtal sa a popravil si svoju štýlovú košeľu.

,,Ale nič, len som toho moc nenaspala." pousmiala sa, aby ho presvedčila. Sama však pochybovala, že to dokáže. Príliš dobre ju poznal.

,,Toto ti mám akože uveriť? Neverím, že by sa tvoj manžel tak vzchopil. Stále nerozumiem ako môže byť žena ako ty, s chlapom ako on. Nesiaha ti ani po päty, zlatíčko." skončil svoj dlhý monológ a Dajana ho obdarovala  škaredým pohľadom. Toto bolo to posledné, čo mala chuť riešiť. Posledné.

,,Pozri, toto nie je dôležité. Kašli na to, len som sa zle vyspala." snažila sa, aby prestal pátrať.

,,Dobre, ale ešte jedna otázka: prečo si v rovnakých šatách ako včera?" opýtal sa trochu zhrozene a Dajana sa so smiechom chytila za hlavu. Dokázal riešiť rôzne hlúposti.

,,Na toto nemám odpoveď, ale chcem, aby si tento problémik vyriešil. Choď pre nejaké šaty, pre mňa za mňa aj z kolekcie." rozkázala a Armánovi zasvietili oči.

,,Dobre a cestou ti donesiem návrhy. Potrebujem s tebou riešiť niekoľko drobností. Hlavne čo sa týka látok." prikývla a už ho nebolo.

Medzitým Riki trávil čas riešením obchodov. Tá vzdialenosť od jeho vecí mu moc nepomáhala, ale nemohol sa teraz vrátiť. Nemohol ani nechcel.

Vypil ďalší pohár whiskey, keď niekto zaklopal. Vo dverách stála Teresa a za ňou bol André.

,,No Riki čakala som, že po mňa prídeš aspoň ty, no asi som sa mýlila." Zasmiala sa a on ju objal.

,,André, máš čo som chcel?" opýtal sa tvrdým hlasom a jej neodpovedal.

,,Áno. Tu je všetko, čo ste chceli." povedal a už mu podával obálku. Rukou naznačil Terese nech ide za ním.

,,No čo je Riki? Ako to, že stratila pamäť?"

,,Mala nehodu asi rok po našom poslednom stretnutí. Stratila pamäť a náš milovaný Carlos to využil proti nej. Povedal jej, že je jej manžel. Myslí si, že vlastní módnu značku a volá sa Dajana." zlosť v ňom rástla a bál sa, že vybuchne a pôjde Carlosovi čo chvíľa rozbiť hubu. Chcel sa ho zbaviť, ale treba využiť chvílu prekvapenia. Vedel po tých dlhých rokoch v brandži, že niekedy sa oplatí čakať.

,,To je čo za kokotinu?" opýtala sa ho značne nahnevane. On sa cítil rovnako: ,,Čo máš v tej obálke? Neverím, že si ostal pokojný a nič si nespravil. Už si sa s ňou rozprával?"

,,Samozrejme, toto všetko som si nevycucal z prsta. V podstate som ju uniesol." zasmial sa a Teresa sa zhrozila.

,,Riki! Teraz ju nepoznáš! Čo ak akonáhle si ju pustil, utekala na políciu? Môže ti spôsobiť veľké problémy." zavrčala naňho.

,,Natoľko sa nezmenila. Viem, že som jej nasadil chrobáka do hlavy a aj keď mi zatiaľ neverí bude chcieť zistiť, čo všetko si vymyslím a ako ďaleko zájdem."

,,Koleduješ si o problémy. No dobre a čo je v tej obálke?"

,,Fotky. Všetci ľudia z jej firmy, všetci návštevníci a kamaráti. Sám neviem koľko tam toho je." povedal a otváral obálku.

Na stôl vysypal jej obsah a chytil fotku, na ktorej sa mihol akoby len tieň Carlosa. Bol tam podobný chlap, no predsa iný. Bol elegantnejší. Mal na sebe značkový oblek, veľké hodinky a okuliare. Starý Carlos si nemohol dovoliť vyzerať takto. Horšie však bolo, že držal JEHO Alexis. Na ďalšej fotke sa dokonca bozkávali.

,,Kurva!" zakričal a päsťou treskol do stola: ,,Carlos sa rozhodol hrať vysokú hru. Je mu ukážem, kto tu je pánom a rozdrvím ho na prach. Na skurvený prach. Zaručujem ti, že potom všetko z neho nezostane ani len tieň!"

S ním a jeho ženou sa nikto zahrávať nebude!

Už sa nám to blíži! 😀😀❤️❤️