Prechádzal som sa po námestí našej malej dedinky. Pozeral som sa na mŕtve telá nevinných ľudí okolo mňa. Bolo mi ich trochu lúto. Boli tam aj ženy aj deti. Nestihli utiecť. Nestihli utiecť pred zhypnotyzovanými a skovať sa do domov. Keď som išiel okolo našich dvoch malých obchodov ktoré boli už prázdne, počul som za sebou ako na mňa zavolalo dievča.
,,Max! Poď sem!" Ten malý slabý dievčenský hlas som poznal.
Otočil som sa a utekala ku mne moja malá 6-ročná sestra Emma. Má blond vlasy, je chudá a o rok nastúpi do prvého ročníka.
Keď bola u mňa tak ma silno objala a usmiala sa na mňa.
,,Čo tu robíš Emma?? Nemáš byť doma?? Mama vie že si tu?" Pozrel som na ňu a videl som že je nervózna.
,,Noooo..... Áno vie!" Usmiala sa a chytila ma za ruku.
,,A čo tu robíš ty ?" Opýtala sa ma a nadvihla obočie.
,,Ja? Len tak sa prechádzam a rozmýšľam. Prečo sa toto stalo ? Prečo muselo umrieť tolko nevinných ľudí." Povzdychol som.
,,Aha" vzdychla si aj Emma a usmiala sa.
,,Poďme už domov!" Zakričal som a chytil som Emmu za ruku lenže ona sa vytrhla.
,,Nie! Nemôžme ísť domov!" Zlakla sa a odstúpila odomňa.
,,Prečo?" Nechápavo som na ňu hladel.
,,Nooo..... Mama nevie že som tu" Emma sa usmiala akokeby sa nič nedeje.
,,Čože?! Ty si zdrhla z domu?! To ťa mama fakt zabije!" Chytil som ju za ruku a utekali sme domov.
,,Max...." Vynorila sa jej slza z oka.
,,Ja nechcem ísť domov." Povedala a z očí sa jej vyrútilo milión ślz.
,,Prečo?" Nachápavo na ňu hladel
,,L-l-lebo m-m-mama s-sa pohádala s-s-s tatom." Emma sa zrútila na kolená.
,,To bude v pohode neboj"
Usmial som sa na ňu.
Áno mama sa niekedy háda s otcom ale len preto že otec je alkoholik.
Mama má čierne vlasy, má okuliare a volá sa Diana. Pracuje ako predavačka.
Otec má plešinu, trocha tučné brucho a pred týždňom prišiel o prácu. Bol policajt.
Ja mám dlhé hnedé vlasy, vypracované telo (chodím do fitka) a chodím na strednú školu. Som tretiak.
Emma si poutierala všetky slzi vzdvyhla sa a chytila ma za ruku. Spolu sme išly domov.
Boli sme pred domom a tam boli policajti a záchranka.
Obaja sme sa tam rozbehli. Videli sme ako do sanytky nakladajú ženské krvavé telo.
Rozbehli sme sa tam ležala tam naša mama. Mala 4 rany od nožíka. Obaja sme sa rozplakali.
Zrazu z domu vyliezli policajti a držali nášho otca. Dali ho do policajného auta a odyšli. My sme vedeli že on zaútočil.
Prišiel k nám jeden policajt v obleku a opýtal sa že či sme ich deti. My sme len zakývali hlavou že áno a povedali sme policajtovi všetko čo sme maly.
Keď všetci odyšli išly sme s Emmou domov. Kuchyňa bola od krvi. Išly sme do rodičovskej spálne a obaja sme si unavený lahli a ani neviem ako a zaspali sme.
Čauteee!!!!
Je tu nová kapitola!!!
Má neuveritelných 514 slov!!!!!
Prekonal som sa 😂
Dúfam že sa vám páči moja kniha a čau!
