Nemesis: Tajomstvá rodiny Olympu [POZASTAVENÉ]

VIII.

Možno to nebolo správne, no rýchlo som nakukla do notebooku, aby som zistila, kto volá. Keď som na monitore uvidela meno "Kian O'Neill", nevedela som, čo mám robiť. Po chvíli váhania som sa však rozhodla stlačiť zelený krúžok, pod ktorým stálo: Prijať. 

Akonáhle som na monitore uvidela Kianovu, a spolu s ňou aj Masonovu tvár, začala som rozprávať úplne náhodné slová, ktoré mi napadli: „Aria... Ona je preč. Príde... Neviem, kedy príde, ale nemohla zodvihnúť telefón. Uhm, videohovor."

Obaja sa pobavene zasmiali a to mi napovedalo, že som sa teraz poriadne strápnila. Znovu.

„Len nás zaujímalo, ako to dopadlo. S riaditeľkou," ozval sa Mason a ja som sa v tej chvíli začala nenávidieť za to, že som im ten hovor zodvihla. Naozaj som im to musela teraz všetko vysvetľovať?

„No... Bella povedala riaditeľke, že je to v poriadku, takže sa to riešiť nebude, za to čo som veľmi vďačná, hoci potom... Povedala, že so mnou nechce mať nič spoločné kvôli tomu, že sa bavím s vami. To mi až tak nevadí, len... Znelo to ako vyhrážka." Môj pohľad bol nalepený všade, len nie na monitore.

„To dievča nebude mať problém niečo urobiť. Drž sa od nej ďalej," varoval ma Kian, ktorého výraz sa v momente zmenil na neutrálny.

O pár sekúnd som začula vŕzganie dverí, čo som automaticky brala ako náznak toho, že Aria sa vracia z kúpeľne. Nechcela som, aby si myslela, že som sa jej hrabala v notebooku, a preto som bez jediného slova zrušila hovor s chalanmi a sadla som si na kraj jej postele – presne tam, kde som sedela predtým, ako odišla.

„Vieš, na čo som si spomenula? O pár dní je Halloween a aj naša škola bude mať, ako každý rok, halloweensku party. Organizujú to dievčatá z nášho ročníka a myslím, že by vôbec nebolo zlé, keby si sa pridala aj ty," povedala Aria hneď po tom, ako vošla do izby.

Vedela som, čo je Halloween. Vedela som o všetkých akciách, ktoré sa viažu k tomuto sviatku. A bola som si takmer istá tým, že niečo také by mi dokonalo pomohlo odreagovať sa od všetkých problémov, ktoré na mne doslova sedeli.

„To znie vážne dobre. Jasné, počítaj so mnou."

***

Na druhý deň sme v škole preberali učivá, ktorým som vôbec nechápala, a preto som mala pocit, že dnešný tréning môže zachrániť tento oničom deň.

Miestnosť v takzvanej "bojovej zóne" bola tak veľká, že som pochybovala o tom, že v tejto budove nie je jediná. Cítila som sa skľúčene. Predstavila som si všetky boje, ktoré sa na tomto mieste odohrali a práve preto sa môj žalúdok úplne stiahol. No už nebolo cesty späť.

„Nemyslím si, že to bude fungovať," povedala som a následne sa môj pohľad presunul na Taru, ktorá stála vedľa Arie.

„Bude. Máš to v žilách, Nemesis. Vieš bojovať. Len to musíš v sebe prebudiť. Keď si mala svoje spomienky, šlo ti to automaticky. Aj teraz to pôjde automaticky, uvidíš. To, že si zabudla na všetko, čo sa v tvojom živote stalo neznamená, že si zabudla bojovať. Spomienky sú v tvojej hlave. Schopnosti v tele," Tara sa snažila povzbudiť ma a to sa jej aj čiastočne podarilo, no aj napriek tomu som nemohla odohnať určitý strach.

„Fajn. Takže čo mám robiť?"

„Bojovať."

Akonáhle Tara povedala slovo "bojovať", na jej tvári sa zjavil šibalský úsmev a ja som ani nebola schopná postrehnúť, že má v ruke veľkú, zrejme kovovú palicu, ktorú okamžite využila.

Skôr, ako som stihla niečo urobiť, pocítila som bolesť na mojej píšťale, za čím nasledoval pád na zem. Automaticky som ruku položila na boľavé miesto a pozrela som sa na Taru zlomeným výrazom. Taktiež som si nemohla nevšimnúť Ariu, ktorá stála za ňou s otvorenými ústami.