Nemesis: Tajomstvá rodiny Olympu [POZASTAVENÉ]

XI.

Na ďalší deň, utorok, sme nemohli uskutočniť náš veľkolepý plán, ktorý bol zároveň pascou pre Beaughov, pretože bol Halloween. Sviatok. S Ariou sme sa zhodli, že by sme tento deň mohli stráviť ako ľudia, hoci fakt, že by Beaughovia mali dokonalú možnosť zaútočiť bez toho, aby sa niekomu zdalo zvláštne, že majú masky, sme nemohli poprieť.

Aj napriek tomu, že tento deň som chcela stráviť len s Ariou a to z toho dôvodu, že prerieknuť sa pred priateľmi by bola hotová katastrofa, ma Aria donútila spolu s ňou ísť k Masonovi a urobiť si spoločný halloweensky deň. Nie, že by ma také veci nudili, to vôbec. Jednoducho som nebola pripravená zatvoriť ústa v tej pravej chvíli. Respektíve som nebola pripravená naučiť sa to.

„Fajn, takže. Frankenstein, Dracula alebo Addamsovci?" spýtal sa natešený Mason, ktorý lietal v oblakoch z nadšenia, že nám môže ukázať všetky možné filmy, ktoré odjakživa zdobili jeho poličky. Niet divu, že našiel iba pár halloweenskych, keďže strácanie vecí bolo uňho na dennom poriadku.

Zdržala som sa hlasovania a radšej som počkala, ako sa vyjadria ostatní. Keď napokon vyhral všemocný Dracula, prispôsobila som sa. Zhodou náhod som vedela, o čom boli všetky tri filmy – no robilo mi problém zistiť, či sa jednalo o pomalý návrat spomienok, alebo som v skutočnosti zabudla len na tie najdôležitejšie veci.

Mason zapol film na obrovskom televízore a zatiaľčo išiel do kuchyne po všetky možné sladkosti a slanosti, z ktorých pravdepodobne všetci dostaneme cukrovku, ja som si urobila pohodlie na mohutnom gauči a môj mozog som plnila všetkými možnými očakávaniami. Musela som priznať, že som sa na Draculu celkom tešila. Mala som pocit, že narozdiel od včerajška, dnes konečne zažijem tú pravú halloweensku atmosféru, ktorá by mi pomohla odreagovať sa od všetkého naokolo.

Akurát, keď sa Mason vrátil s rukami plnými sladkostí, film sa začal. Zo začiatku som sa kvôli Masonovým poznámkam nemohla sústrediť, no postupne som sa čoraz viac zažrala do deja.

Asi v polovici filmu som sa pozastavila nad myšlienkou, ktorá ma donútila prerušiť napínavú atmosféru medzi nami a všetkých tak odtrhnúť od obrazovky. „Ehm, prečo to nepozeráme v noci? Bolo by to možno... Lepšie."

„V noci pôjdeme von. To bude lepšie. Taký adrenalín si v živote nezažila," vyhlásil Mason s tajuplným úsmevom a ja som mu na to len chápavo prikývla, aj keď v duchu som si hovorila: Ver tomu, že zažila.

„V uliciach San Francisca to na Halloween naozaj žije. Je to náš tradičný zvyk. Vždy po filme sa chodíme prejsť a kocháme sa halloweenskymi výzdobami ulíc. Je to super," skonštatovala Aria a znovu presunula pohľad na obrazovku.

Nemohla som protestovať, aj keď sa mi ich nápad nepáčil. Bola tu šanca, že Beaughovia si ku mne nájdu cestu aj dnes, a preto bolo pochopiteľné, že som svojich priateľov nechcela vystaviť nebezpečenstvu.

***

Hneď, ako sme dopozerali film, sme sa vybrali do tmavých ulíc San Francisca. Nebolo to vôbec tak strašidelné, ako som si myslela. Všade chodili ľudia s maskami aj bez nich, a sem-tam sme stretli aj zopár našich spolužiakov. Na každom kroku boli stánky s jedlom alebo s halloweenskymi dekoráciami, i keď tomu som trochu nepochopila. Kto by kupoval halloweenske dekorácie teraz, keď je Halloween takmer u konca?

Kúpili sme si punč a ďalšie sladkosti a len tak sme sa prechádzali po ulici, keď vtom som sa zľakla Masonovho výkriku. Hneď som vedela, že to nebol výkrik od bolesti, ani od strachu. Bol to výkrik spôsobený tým, že opäť uvidel niečo, čo ho nadchlo.

Na jeho tvári sa objavil nadšený úsmev a okamžite začal ťahať Ariu za rukáv bundy. Tá sa k nemu otočila s nechápavým výrazom, no keď ukázal na stánok oproti nám, aj jej oči sa rozžiarili.