Nemesis: Tajomstvá rodiny Olympu [POZASTAVENÉ]

X.

Moje srdce zareagovalo takmer okamžite tým, že sa neuveriteľne zrýchlilo. Mala som pocit, že skolabujem, nebola som schopná zareagovať na to, čo Aria povedala. Ešte som nebola pripravená čeliť niečomu takému.

„Nie. Nie, Aria. Si si istá? Ako to vieš?" spýtala som sa s malou iskričkou v očiach. S iskričkou, v ktorej sa skrývala štipka nádeje, že sa Aria mýlila.

„Mama mi povedala, ako rozoznávať ich prítomnosť. Keď prichádzajú, započuješ akoby škrabanie po stenách a keď sa do toho poriadne započúvaš, spolu s tým príde šepot. A svoj terč obvykle omámia. Myslím, že presne to je tvoj prípad."

Pozrela som sa na ňu zúfalým pohľadom, ktorý naznačoval absolútnu bezbrannosť. Keby mi nebolo tak zle, robila by som všetko pre to, aby som našla spôsob, ako sa zachrániť, no vzhľadom na túto situáciu to nebolo možné.

„Čo urobíme?" spýtavo som sa na ňu pozrela, pričom sa do môjho zúfalého výrazu primiešal aj vystrašený a zmätený.

„Utečieme," jednoznačne odpovedala Aria a čakala, kým sa postavím zo stoličky. Hoci som s jej nápadom nesúhlasila, nemali sme na výber. Ak sme chceli, aby táto noc nebola našou poslednou, museli sme pre to niečo urobiť.

S menšou námahou som sa opatrne postavila a zahľadela sa Arii do očí v snahe zistiť, či si je svojím plánom istá. Našťastie pre ňu som v jej očiach našla toľko sebavedomia, ako nikdy predtým.

„Ja pôjdem za Kianom a Masonom a ty sa zatiaľ snaž nájsť bezpečnú cestu von. Keď započuješ škrabanie o steny, znamená to, že prichádzajú. V takom prípade sa rozbehni preč a ani na sekundu nezastavuj," Aria mi dala inštrukcie, ktoré som pozorne počúvala, následne som prikývla a presunula sa k dverám, ktoré som pomaly otvorila.

Chodba bola úplne prázdna a tmavá a to ma donútilo ešte viac pochybovať aj napriek tomu, že som Arii verila. Aj tak som však urobila krok dopredu a akonáhle sme obe s Ariou vyšli von z kabinetu, mala som pocit, že moje srdce sa každú chvíľu zastaví.

„Buď opatrná. Keď budete von, zavolaj mi. Ak ti nebudem dvíhať, pravdepodobne som mŕtva," povedala som Arii a hoci to možno znelo vtipne, nerobila som si srandu.

Aria prikývla a bez slova urobila pár krokov smerom k miestnosti, kde ešte stále prebiehala halloweenska party. Vtedy som si uvedomila, že ani mne neostávalo nič iné, ako pohnúť kostrou a bezpečne opustiť areál školy.

Po niekoľkých metroch som sa ukľudnila, pretože som zatiaľ nezachytila žiaden náznak blížiaceho sa zla. Ak bolo možné, že Beaughovia odišli, pretože ma nemohli nájsť, vôbec by som sa nesťažovala.

No to by samozrejme nemohol byť môj život, keby v ňom nenastal obrat práve v momente, kedy som si začala myslieť, že mi nič nehrozí. Začula som škrabanie na stene presne tak, ako mi ho Aria opisovala a cítila som sa, akoby som bola obkľúčená bez jedinej šance na útek. Aj napriek tomu som však urobila presne to, čo mi Aria prikázala – rozbehla som sa opačným smerom dúfajúc, že sa takto dostanem do bezpečia.

Čierny dym na zemi ma ale donútil zastaviť. Spoza rohu sa vynorila postava v čiernom plášti sprevádzaná čiernym dymom. Nebolo jej vidno do tváre – bola totiž dokonale zakrytá čiernou maskou. Cítila som, že moje srdce každú chvíľu vyskočí z mojej hrude. Chcela som kričať, rozbehnúť sa na opačnú stranu, no nemohla som. Jednoducho som tam ostala stáť zoči-voči čiernemu prízraku, ktorý ma tak desil, že som nebola schopná pohnúť sa.

„Rád ťa spoznávam, dcéra Noci," prehovoril tlmený hlas, ktorý znel úplne ako z nejakého prístroja. Hoci som stála niekoľko metrov od neho, cítila som, ako ma prebodáva pohľadom a dovolila som si tvrdiť, že v jeho hlave kolujú myšlienky o tom, aká smrť bude pre mňa najlepšia.

Než som stihla niečo povedať, priamo za mnou som začula kroky blížiace sa ku mne a to ma donútilo otočiť sa. Následné pišťanie takmer spôsobilo stratu môjho sluchu a hoci za mnou nikto nestál, čo bolo vcelku zvláštne, cítila som jej prítomnosť. Prítomnosť tej, ktorá mala za úlohu chrániť ma.

Zatiaľčo mňa hlasné pišťanie len znepokojilo, jeden z Beaughov, ktorý pravdepodobne prišiel s cieľom zabiť ma, pomaly ustupoval dozadu, akoby už spomenutý zvuk bol preňho smrteľný. Nevedela som, čo to malo znamenať, ale bola som svojím spôsobom rada, že Aria zasiahla. Hoci iným spôsobom, ako som čakala.

Opäť som sa otočila na miesto, kde ešte pred malou chvíľou stála postava s desivou čiernou maskou, no teraz po nej nebolo ani stopy. Cúvla som o pár krokov dozadu a vtedy som uvidela Ariu, ktorá stála tesne pri mne s víťazným úsmevom na tvári.

„Jeden z trikov, ktorý ma naučila moja mama. Nečakala som, že príde sám. No v takom prípade sme mali obrovskú výhodu. Vysoko frekventovaný zvuk, ktorý dokážu vytvoriť len čarodejníci a ktorý môže ublížiť len ostatným nadprirodzeným bytostiam, môže veľmi poškodiť ich sluch. Zmysel, ktorý je pre Beaughov najdôležitejší. Avšak to len v prípade, že je sám," vysvetľovala Aria pričom ma ťahala smerom k východu zo školy.

„Tak to sme naozaj mali šťastie. A čo Kian a Mason?" rýchlo som zmenila tému, keďže bezpečnosť mojich priateľov ma momentálne zaujímala oveľa viac ako zraniteľnosť Beaughov, aj keď som musela uznať, že aj také informácie boli dosť záživné.

„Sú v bezpečí. Myslia si, že som blázon, ale to mi je jedno. Hlavné je, že sú v bezpečí. A mám pocit, že odteraz sa budeš musieť držať čo najbližšie pri mne."

***

„Ak chceli zaútočiť, urobia to znovu. Nemesis, určite si s nimi už bojovala. Dokážeš to znovu," s týmito slovami si pani Leightonová sadla na mäkký gauč vedľa mňa a Arie.

„Ak som aj bojovala, nepamätám si to. A pokiaľ viem, bolo to neúspešné."

„Vymazali tvoju pamäť a zapečatili ju svojimi životmi. To je to, čo robia vždy. Pečatia svoje činy svojimi životmi. Vieš, čo to znamená?"

„Ak zomrú, dostanem svoje spomienky späť?"

„Stačí, ak zomrie jeden z nich. Dnes ste unikli pred smrťou, no nabudúce nemusíte mať také šťastie. A preto musíte byť pripravené. Nemusíte mať silu, stačí vám dobrá taktika. A ja mám plán," do dverí obývačky vstúpila Tara so sebavedomým výrazom a vtedy som vedela, že sme na dobrej ceste. Pokiaľ nezlyháme.