TRUE LOVE CAN NOT DIE (MALEC)

2

Hudba hrala čoraz hlasitejšie, teda aspoň mne sa to tak zdalo. Po chvíli prišla aj Izzy so Simonom a pridali sa k nám tancovať. Prišla aj Sharon, už jej bolo trochu lepšie, dala si minerálku a piť už nechcela. Začali hrať slaďáky, Jace chytil Sharon, Simon Izzy a začali tancovať. Ja som pomaly išiel k baru, že si objednám minerálku. Vtom sa za mnou ozval príjemný hlas. "A ty si kto? Teba som tu ešte nikdy nevidel." Otočil som sa a zbadal som tie najkrajšie oči na svete. Nezmohol som sa ani na slovo a zostal som ako prikovaný. Všimol si mojej neistoty a usmial sa. "Ale zlatko, hádam som ťa nevystrašil." "Nie, nemyslím si, že by si si ma pamätal." vysúkal som zo seba a skoro som sa zakoktal. "Tak teba by som si určite pamätal, krásny chlapec." pousmial sa a ponúkol mi pohár s nejakým miešaným drinkom. "Ale ja už nechcem alkohol, akurát som si chcel objednať minerálku," povedal som mu rozhodne. "Neboj, drahúšik, nie je v tom alkohol. Daj si na mňa, pozývam ťa." Ostal som zarazený. Prečo ma stále oslovuje takými slovami. Aký som ja jeho drahúšik? Trochu mi to vadilo, ale však o nič nejde. Vzal som si pohár z jeho ruky a pripil som si s ním. "Ja som Magnus a ty?" "Alec, teší ma." Napil som sa toho drinku a bol naozaj chutný. Cítil som v ňom malinový a jahodový džús. "Ty sem chodievaš často?" opýtal som sa po chvíli. "Mne to tu patrí, zlatíčko, ja som majiteľ." odpovedal mi. Skoro som spadol z nôh. Taký mladý a už majiteľ klubu. Nevyzeral o moc staršie ako ja. "To naozaj?" neveriacky som sa opýtal. "Áno, je to tak, klub je môj." Bol som prekvapený, ale celkom príjemne. Bavili sme sa ešte asi pol hodinu a potom skončili slaďáky. Zrazu ma ktosi ťahá za ruku. Otočím sa a to Jace. S veľkým úsmevom na tvári sa ma pýta: "Dáme si ešte whisky?" "Nie, Jace, ja už nechcem alkohol." protestoval som, ale on objednal dve a jednu mi strčil do ruky. "Musíš, Alec, však máš dnes narodeniny. Musíš to poriadne zapiť." Na toto som nemohol nič povedať a hodil som ju do seba. potom som sa pozrel na Magnusa a napadlo mi, že som ich vlastne ešte nepredstavil. "Jace, toto je Magnus, pred chvíľou sme sa zoznámili." "Jace, teší ma, rád spoznávam Alecových priateľov." podával ruku Magnusovi. Potriasli si rukami a Magnus luskol prstom, prišiel čašník a doniesol ešte tri whisky. Magnus chytil dve do rúk, jednu podal mne, druhú Jaceovi. "Tak na zdravie, Alexander, všetko najlepšie k narodeninám. Nech sa ti splnia tvoje najtajnejšie sny." Priťukli sme si pohármi, Jace ju hneď prekotil do seba, ja s Magnusom sme si len trochu odpili a položili na bar. "Dobre, chalani, nechám vás spolu kecať, idem skontrolovať pipenku." zaškeril sa Jace a už ho nebolo. Magnus na mňa pozrel tými nádhernými očami a vyčítavo sa ma spýtal: " Zlatko, prečo si mi nepovedal, že máš narodeniny, bol by som ti dal spraviť nejaký narodeninový drink. Alebo ti mám dať zahrať nejakú pesničku na želanie?" "Nie, Magnus, netreba, ja moc netancujem. A drink bol fajn, nerob si starosti." Musel som pripustiť, že sa mi Magnus pomaly začína dostávať pod kožu. Nikdy predtým sa mi nestalo, že by som sa takto rýchlo s niekym zoznámil, nieto ešte, aby som s ním kecal o všeličom ako s najlepším kamarátom.

A Magnus bol rád. Bol úplne vo vytržení, keď ho zbadal v tej modrej košeli. Tú mu vyčaroval on po ich prvom stretnutí, aby mu navždy pripomínala jeho oči, keď si ju oblečie. Pomocou kúzla mu ju prepašoval do skrine. Alec sa mu veľmi páčil, ale držal si odstup, lebo ho nechcel vyplašiť. Vedel, že určite sa s ním zase stretne, ako už veľakrát. No raz sa s ním bude chcieť stretnúť bez toho, aby mu musel vymazať pamäť. Ale nie ešte teraz. Teraz ešte nie je pripravený. Preto urobil to, čo urobil vždy predtým. Luskol prstami, vyprskla modrá žiara a stalo sa to. Alec si zajtra nebude nič pamätať. A ani nikto z jeho kamarátov. Nerobil to rád, ale bolo to takto najlepšie. S Alecom sa stretol už viackrát, len Alec si to nepamätal. Magnus mu po každom stretnutí vymazal pamäť. Veril, že je to pre jeho dobro. Alec je ešte taký neskúsený, taký nevinný a strašne sladký. Zopárkrát sa s ním stretol v meste, na káve a tak, ale vždy mu radšej vymazal pamäť. Dokedy si nebude istý, že to Alec ozaj bude chcieť a dajú sa dokopy. Áno, je pravda, že Magnus Aleca miluje už dávno, ale bojí sa mu to povedať. Nie je si istý, ako by zareagoval a nie je si istý ani tým, či je Alec vlastne gay. Niekedy sa mu zdá, že áno, ale v momente spraví niečo také, čo Magnusa donúti pochybovať. Spoznal ho úplne náhodou pred nejakým časom v jednej právnickej firme. Potreboval vtedy nejakú právnu pomoc a Lightwoodovci sú v podstate špička vo svojom obore. Tak vyhľadal ich služby. Poznajú sa už dlhšiu dobu, odkedy ešte neboli manželia. Dlhú dobu žil v zahraničí, konkrétne v Indonézii a v Peru, ale niečo ho stále ťahalo naspäť do New Yorku, tak sa minulé leto vrátil a otvoril si discoklub Pandemónium. Najväčší a najlepší v celom Brooklyne. A raz, keď mal jednanie s Lightwoodovcami, tak tam stretol Aleca. Vtedy ešte netušil, že je to ich syn. Alec si ho nevšimol, len prešiel okolo neho, ale Magnus ostal ako očarený. Takého nádherného chlapca za celý svoj dlhý život nevidel. A to je čo povedať, lebo Magnus ako čarodejník má okolo 700 rokov, ale stále vyzerá ako keby mal 22. Veľmi mlado. Magnus nie je gay, je bisexuál. Žil aj s mužmi, aj so ženami. S niektorými dlho, s niektorými krátko. Ale najdlhšie bol asi s Camille, upírkou, ktorá mu nakoniec zlomila srdce. A vtedy, asi 200 rokov späť, sa zapovedal, že už sa nikdy do nikoho nezamiluje. Ale teraz, keď zbadal Aleca, bol hotový. Ten tichý chlapec behom chvíľky obrátil Magnusovi život hore nohami. Celý doterajší život sa mu zrútil ako domček z kariet. Stále na neho musí myslieť, jeho dokonalé modré oči ho prenasledujú aj v snoch. A preto si zaumienil, že raz bude jeho. Iba jeho. No potom zistil, že je to syn Lightwoodovcov a trošku sa zľakol, ako na to zareagujú. Predsa, Maryse je trochu úzkoprsá. Hádam mu nebude robiť problémy, keby ho chcel získať. Ešte aj tak nevie, či by mal Alec záujem. Snáď sa to čoskoro dozvie. Dúfa, že áno. Vie byť presvedčivý a ide si za svojím cieľom.