TRUE LOVE CAN NOT DIE (MALEC)

18

O chvíľu sa začne obrad v kostole. Izzy chcela, aby som bol jej svedok. Súhlasil som s radosťou. Moja malá sestrička sa dnes vydáva. Taký som šťastný. Už, už to začne. Hudba hrá a Izzy kráča uličkou k oltáru po boku otca. Je nádherná. Biele saténové šaty a na hlave čelenka z perál. Krátky závoj, prehodený cez tvár. Prichádza pred oltár a tam ju už čaká Simon. Pozerá na ňu s obdivom, takú krásnu je ešte nikdy nevidel. Obrad prebehne a my odchádzame do Pandemónia. Tam už je nachystaná hostina a taká súkromná párty. Izzyin obľúbený dídžej hrá a všetci idú na parket a začína sa zábava. Naraz Clary vykríkne a rozplače sa. Jace ju len objíma a tíši ju. "Čo sa stalo?" pribehneme všetci za nimi. A Clary ukazuje prsteň. Nádherný, s obrovským diamantom. "Jace ma požiadal o ruku a ja som súhlasila." povie a všetci im blahoželáme. "Tak sa predsa odhodlal." šepne mi Magnus do ucha a stisne mi ruku. Usmejem sa. "Teraz som zvedavý, kto z nás dvoch bude mať skôr svadbu." pomyslím si. "Teraz si na rade ty." povie mi Jace a pozrie na mňa s úškrnkom. Magnus sa usmeje a povie: "Jace, my dvaja sme zasnúbení už päť mesiacov. Konkrétne od Vianoc." Jace na mňa neveriacky pozrie a opýta sa: "A to ste nám kedy chceli povedať? A kedy bude svadba?" "Svadba bude čoskoro." poviem rozhodne a Magnus sa na mňa pozrie s údivom. Ale vidím na ňom, aký je šťastný. A ja chcem, aby bol šťastný. Nič viac si neprajem. To sa už pripojí aj Izzy a objíma ma. "Alec, som taká šťastná. Za teba, aj za Magnusa. Naozaj ste krásny pár. Nech vám to spolu vydrží navždy." povie mi a usmeje sa na mňa. "Navždy. To je to správne slovo. Chcem s ním byť navždy." pomyslím si a pobozkám ho. "Áno, budeme spolu navždy. A myslím to doslovne." poviem a aj keď nikto momentálne nechápe o čom hovorím, nikto to nerieši. Ale Magnus vie, o čom hovorím. No toto si necháme zatiaľ pre seba.

O pol roka neskôr.

Dnes je ten magický dátum. Jedenásteho novembra. Stojím v kostole s Magnusom a berieme sa. Rozhodol som sa v deň pred Izzyinou svadbou, keď sa mi sníval ten sen. Odvtedy som si bol viac než istý, že to chcem urobiť. Že si Magnusa naozaj chcem zobrať. A dnes nastal ten deň, ten správny deň. Na našej svadbe sú len moji rodičia, Max, Izzy so Simonom, Jace s Clary a Raphael. Ten je aj Magnusov svedok. Môj je Jace. Spomeniem si na časy, keď som bol ešte do neho zamilovaný a usmejem sa. Ako je to dávno. Ale teraz je po mojom boku Magnus a ja by som ho nevymenil za nikoho, ani za Jacea. Nikdy v živote. Tak veľmi ho milujem, berieme sa dva roky po našom zoznámení. Kňaz nás vyzve, aby sme si povedali sľub. "Sľubujem, že budem s tebou v dobrom aj v zlom, pokiaľ nás smrť nerozdelí..." tieto slová mi znejú v mysli a ja viem, že nie sú pravdivé. Nikdy nás ani smrť nerozdelí. Taká veľká je naša láska, že som ochotný pre ňu obetovať všetko. Aj za cenu toho, čo sa stane potom. Že ich všetkých prežijem a zostanem tu bez nich. Ale kvôli Magnusovi som to ochotný spraviť. Vyťahujem zo saka malú fľaštičku, otváram ju a pred všetkými ju vypijem. Toto je môj sľub. Magnus na mňa hľadí s údivom, nečakal, že to spravím dnes. Ale ja som to tak chcel. Dnes je pre mňa výnimočný deň, pretože si beriem výnimočného človeka. Áno, Magnus je a vždy bude pre mňa výnimočný. Nikto to nechápe, po chvíli im vysvetľujem, že tým elixírom som sa stal nesmrteľným. Všetci ostali šokovaní, mama najviac. Potom mi napadne, že v tom sne mi tá stará pani povedala, že ten medailón je čarovný, že mi splní jedno jediné prianie, ale musím si správne priať. Premýšľam, a vtom mi to zapne. Už presne viem, čo si musím priať. Medailón má pri sebe Magnus. Nosí ho odvtedy na krku. Presúvame sa portálom k nám do Londýna, do nášho domu. Tam je už prichystaná hostina. Magnusovi stačilo lusknúť prstami. "Mať čarodejníka za manžela je určite výhoda." pomyslím si a zasmejem sa na tom. Zabávame sa do neskorého rána a potom sa všetci vyberieme spať. Ľahnem si do postele a po chvíli pride za mnou aj Magnus. Chytá ma za ruku a ležíme len tak vedľa seba. "Chcem ti poďakovať, Alexander. Za to, že si. Som šťastný, že si sa rozhodol pre mňa." povie. "Možno sa nebudem musieť vzdať ani ich. Nikdy som ti to nepovedal, ale deň pred Izzyinou svadbou sa mi sníval sen, taký dosť realistický a na základe neho som sa rozhodol pre teba. Ale v ňom bolo aj povedané, že medailón má čarovnú moc a môže mi splniť jediné prianie. A ja som naozaj veľmi premýšľal a želal by som si, keby to naozaj fungovalo, aby všetci ľudia v našom dome boli tiež nesmrteľní. Takto nikoho nevynechám a myslím, že oni by to všetci chceli. Teda, okrem Raphaela, ten neviem, či by to chcel." poviem mu. "Raphael ako upír je nesmrteľný. Ale prečo si mi to nikdy nepovedal? O tom sne, myslím?" opýta sa Magnus zvedavo. "Neviem, neprikladal som tomu nejakú vážnosť." odpoviem mu. Magnus chvíľu premýšľa a potom sa ma spýta: "A ty by si to chcel vyskúšať?" "Áno, chcel." poviem odhodlane. Magnus vyťahuje medailón a chvíľu na neho pozeráme. Potom ho spolu chytíme a ja vyslovím prianie. Ako čarovným prútikom sa zrazu zmení táto chvíľa a ja viem, že sa to splnilo. Nikto sa o ničom nedozvie, ale zajtra budú všetci nesmrteľní. A budú si myslieť, že vždy boli. Iba ja s Magnusom budeme poznať pravdu. Pozrie na mňa s láskou a pobozká ma. Ja sa k nemu prisuniem bližšie, objímem ho a jeho bozky mu vraciam. Čas a priestor prestáva existovať a ja som iba s ním. Jedine s ním. Tak moc ho chcem. A on vie, že je iba môj. Naveky. Ako to krásne znie.