TRUE LOVE CAN NOT DIE (MALEC)

10

Som rozhodnutý tu počkať, možno bol niekde vonku a zdržal sa. Ale minúty utekajú, už je skoro polnoc a Magnusa nikde. "Ja som taký debil, čo som to spravil?" obviňujem sa a pomaly strácam nádej, že ho ešte niekedy uvidím. Mal som šťastie tak blízko a nechal som ho ujsť. Už vôbec neverím. A vtom. Magnus. Ide po ulici. Je to určite on. Vstávam zo zeme, v očiach slzy, ale je to určite on. Musí byť. Blíži sa ku mne, už ho vidím lepšie. Vďakabohu, nič mu nie je. Je živý a zdravý. "Alexander, preboha, čo tu robíš takto neskoro?" čuduje sa. Pobehnem k nemu, schytím ho do náručia a objímam ho tak silno, že skoro nemôže dýchať. "Magnus, môj bože, ako som sa len bál. Mal som zlý sen, zomrel si a ja som ti už nedokázal pomôcť. Nikdy som necítil taký strach. Nevedel som, či je to realita, alebo sen, nechcel som o teba prísť." povedal som a objal som ho silnejšie. "Bol som vybaviť ešte nejaké veci a asi som sa trochu zdržal, prepáč, že som ťa tak vydesil." ospravedlnil sa mi. "Nie, Magnus, ty mi prepáč za to, ako som sa zachoval, vôbec som ti nedal šancu, aby si mi to vysvetlil. Prepáč mi, prosím ťa, že som taký tvrdohlavý," povedal som skormútene. "Aj ty mi prepáč, Alexander, že som ti vymazával pamäť. Myslel som si, že je to pre tvoje dobro, a až keď pochopíš, že ma máš rád, tak ti tvoje spomienky vrátim. Ale asi som sa mýlil, nemal som to robiť. Moja chyba. "Magnus, ja ťa milujem, neviem si predstaviť život bez teba". "Aj ja ťa milujem, Alexander, vždy som ťa miloval a vždy budem. Ty si jediný zmysel môjho života." V tej chvíli mi nenapadlo nič iné, iba ho pobozkať. Vrhol som sa na jeho pery a bozkával ho tak, ako keby to malo byť naposledy. Opätoval moje bozky, stále viac a viac, nedokázal som sa ho nabažiť. Nechcel som už nikdy prestať. Chcel som, aby to trvalo večne. Aby táto chvíľa trvala večne. Po ničom inom som netúžil. Len byť s ním. Navždy.

Po chvíli sme sa od seba odtrhli, aby sme sa mohli nadýchnuť. Magnus ma vzal za ruku a otvoril dvere. Vošli sme dnu, dvere sa zabuchli. Ostali sme stáť na chodbe. Zase som sa vrhol na jeho pery a bozkával som ho znovu a znovu. Po chvíli, ako keby tušil, čo má potom nasledovať, sa nachvíľu odtiahol a pozrel na mňa. "Alexander, ja ťa naozaj milujem, ale nemali by sme nato ísť až takto rýchlo. Vieš, je vzácne, čo k tebe cítim, a bojím sa, že by som ťa mohol stratiť. Chcem, aby si to prvé milovanie mal nezabudnuteľné. Vieš, ja nechcem o teba prísť. Nechcem ťa stratiť." "Prečo si myslíš, že by si ma mal stratiť? Neboj sa, Magnus, ja to naozaj chcem. Chcem teba. Veľmi po tebe túžim. Chcem, aby prvýkrát to bolo s tebou a chcem, aby to bolo teraz. Nič iné si neprajem." povedal som rozhodne a myslel som to úplne vážne. Magnus ešte chvíľu odporoval, ale potom to vzdal. Pochopil, že som sa rozhodol a moje rozhodnutie už nezmením. Pobozkal som ho znova a tlačil som ho do dverí jeho spálne. Cúval, bozkávajúc ma na ústa. Keď sme boli v izbe, pribuchol som dvere a začal ho bozkávať ešte vášnivejšie. Neviem, kde sa to vo mne bralo, ale išlo to samo od seba. Ako keby som to robil odjakživa. Skopol som topánky z nôh a Magnus mi začal vyzliekať bundu, potom tričko. Vytiahol mi ruky hore a prevliekol ho cez ne. Ja som mu pomaly rozopínal gombíky na košeli a strhol som mu ju dole. Magnus skopol topánky tiež a zvalil som ho na posteľ. Ľahol som si na neho a bozkával ho tak náruživo, že lapal po dychu. Nemohol som sa ho nabažiť, tak veľmi som ho chcel. Ústami som pomaly prešiel na líce, pomaličky mu smeroval k ušnému lalôčiku a jemne som mu ho stisol v zuboch. Ucítil môj horúci dych. "Alexander." vzdychol moje meno a ja som sa usmial. "Áno, láska? opýtal som sa ho nežne. "Neprestávaj." Bol som šťastný a Magnus začínal byť vzrušený. "Tak moc ťa chcem." povedal som a pokračoval som dole na krk a posieval som mu ho bozkami, mapoval som jeho telo. Pomaly som sa presunul na jeho hruď a zubami opatrne stisol jednu bradavku. Magnusom trhlo, ale ja som pokračoval ďalej, jazykom som okolo nej krúžil a sal som ju. Po chvíli som sa dostal na druhú a s ňou som spravil to isté. To už Magnus nevydržal a pretočil ma pod seba. Začal ma láskať ústami na krku a ja som ticho vzdychal. Presunul sa na moju hruď, pomaličky horúcimi perami prešiel po mojich brušných svaloch. "Magnus, ja..." "Pšššt." zastavil ma a pokračoval nižšie. Pomaly začal rozopínať moje nohavice. Vo chvíli, keď mi ich stiahol, som musel zadržať dych a potom som sprudka vydýchol. Oči som mal privreté a pery pootvorené. Už iba jedna prekážka, ktorú hravo zdolal a už mu nič nestálo v ceste. Rukou mi prešiel po celej dĺžke a ja som zostal uväznený v tomto dotyku. "Oh. Môj. Bože." zavzdychal som. Objal mi ho celou rukou a mučivým tempom začal pohybovať rukou hore a dole. Ticho som vzdychol jeho meno a on sa usmial. Robil mi to tak skúsene, že som bol celý vzrušený. Chcel som ho, tak veľmi som ho chcel. Jazykom mi prešiel po špičke a zobral ho do úst. "To nemôžeš." zaprotestoval som a môj dych sa viditeľne zrýchlil. "Ale môžem." usmial sa a oblizol si pery. Fajčil ma. Mučivo pomaly a nežne. Skúsene. Tak, ako by som to ja nikdy nedokázal. Nemohol som dýchať, nechcel som, aby táto chvíľa skončila. Netrvalo dlho a ja som pocítil, že čoskoro bude po všetkom. Moje telo sa naplo ako luk a ja som zastonal jeho meno. Vlna rozkoše prebehla mojím telom a bolo po všetkom. Bolo to dokonalé a ja som bol šťastný. Pobozkal ma a pozrel mi do očí s takou nehou. "Milujem ťa, Alexander. Tak veľmi ťa milujem." povedal akoby nič a ja som sa pousmial. "Ja teba viac." povedal som a myslel som to vážne. Naozaj som sa do neho zamiloval na prvý pohľad. Teda aspoň som si to myslel. Ležali sme vedľa seba a držali sa za ruky. Moje srdce ešte stále prudko bilo, a dych sa mi už pomaly vracal do normálu. A teraz som bol na rade ja. Magnus mi síce povedal, že ak nie som pripravený, že to pochopí, ale ja som bol pripravený. Túžil som po ňom. Chcel som ho. A chcel som aj to. Spraviť to. Chcel som mu dať to, po čom tak veľmi túži. Pomaly som mu rozopol nohavice, stiahol ich až ku kolenám. Dlaňou som mu prešiel po látke boxeriek a pohladil som mu ho. Zavzdychal a ja som pokračoval. Stiahol som mu ich a hladil som ho. Pomaličky hore dolu, rukou som prechádzal celou jeho dĺžkou a nekompromisne som ho stískal v dlani. Asi som to robil dobre, lebo po chvíli šklblo celým jeho telom a vykríkol moje meno. Zastonal rozkošou a ja som bol šťastný. Za neho. Táto chvíľa nemohla byť dokonalejšia. Všetko bolo zrazu krásne. S ním. Jedine s ním. Tak veľmi ho milujem a budem ho milovať do konca svojho života. Iba jeho.

Magnus ležal vedľa Aleca a premýšľal, čo sa stalo. Bol udivený a hlavne ohromený tým, ako sa veci zvrtli. Ešte pred pár dňami sa Alec na neho hneval a dnes... Dnešok si vyryje do srdca zlatými písmenami. Nemohol uveriť tomu, čo sa práve stalo. Nie, že by si to neprial. Naopak. Prial si to od prvej chvíle, čo spoznal Aleca, odkedy ho vôbec videl. Odkedy sa do neho zamiloval. Teraz v jeho mysli bol už iba Alec. Chlapec, do ktorého sa zamiloval. Muž, ktorého miloval. Tieňolovec (aj keď o tom Alec ešte nevie, ale čoskoro sa to dozvie), po boku ktorého chcel stáť až do konca jeho života.