TRUE LOVE CAN NOT DIE (MALEC)

12

Nastal deň, keď mi Magnus sľúbil to prekvapenie. Nemohol som sa dočkať od vzrušenia, čo to bude. Zobral na do starej, opustenej budovy, nič tam nebolo, iba samé rozvaliny a sutiny. Čudoval som sa, čo tu robíme, ale úplne na konci chodby bola miestnosť. Bola prázdna, len po celej jednej stene visel modrý záves. Vyzeralo to, ako keby tam nebola stena, iba ten záves. Magnus vyriekol nejaké zaklínadlo. Zaklínadlo bolo v španielčine, tak som mu nerozumel. Odrazu sa záves premenil na niečo podobné ako portál, dalo sa cez to prejsť. Bol som ohromený, vyzeralo to ako stĺp vody, ale tá netiekla zhora dolu, ale naopak. Dotkol som sa toho opatrne rukou a ruka mi prešla cez tú hmotu. "Co je na druhej strane, Magnus?" spýtal som sa zvedavo. "Je tam alternatívny svet." povedal Magnus a ja som sa na neho pozrel. "Čo to znamená?" nechápavo som sa spýtal. "Je to v podstate tento svet, ale aj nie je. Je to vlastne iná dimenzia. Je to svet, odkiaľ pochádzam ja." odpovedal mi Magnus. "Ty nie si z nášho sveta?" spýtal som sa neveriacky. "Samozrejme, že som, Alexander. Ale tým, že som čarodejník, môžem žiť v obidvoch svetoch. Narodil a vyrastal som tam, ale keď som dospel, prišiel som do tohto sveta a ostal som už tu." povedal Magnus. "Tebe sa tam nepáčilo, keď si prišiel sem?" stále som tomu nerozumel. "Ono to nie je tak, ako si to ty pochopil. Jasné, že sa mi tam páčilo, ale tento svet je pre mňa lepší. Niekedy som rád, že tento svet existuje." "Vysvetli mi to." povedal som rozhodne. "Vieš, v mojom svete žijú nielen ľudia ako ty, ale aj ľudia ako ja. A tým myslím čarodejníci ako ja, upíri, vlkolaci a víly. Hovoríme si Dolnosveťania." "Aj démoni?" opýtal som sa zvedavo a čakal som, čo mi odpovie. "Áno, Alexander, aj démoni. Ale proti nim tam bojujeme. Väčšinou sú zlí." "Aj tieňolovci?" vyhŕklo zo mňa. Magnus na mňa udivene pozrel, akoby nechápal, čo sa ho pýtam, ale odpovedal. "Áno, aj tieňolovci. Prečo sa ma nato pýtaš? Ty vieš niečo o tieňolovcoch?" začudovane sa na mňa pozrel. "To nie, ale mávam také sny. A v tých snoch som tieňolovec. A nielen ja, ale aj moja sestra, aj Jace. Teda, celá moja rodina." vysvetlil som mu to. Magnus nechápal. Nemohol tomu uveriť. A potom mu to došlo. S Robertom a Maryse sa pozná už dlhé roky a predsa kedysi žili v Idrise. Samozrejme, oni sú tieňolovci. Že ho to nenapadlo skôr. Ale Alecovi to musia povedať oni, nie on, Magnus. A preto sa bude tváriť, že o ničom nevie. Snáď to Alec pochopí, keď by niekedy náhodou odhalil túto jeho malú lož. "Tebe sa naozaj snívajú také sny? To by mohlo znamenať niečo viac, ako si myslíš." "Vieš, Magnus, mne sa tieto sny snívajú, odkedy do našej rodiny prišiel Jace, asi tak jedenásť rokov. V tých snoch som tieňolovec, moji rodičia vedú Inštitút v New Yorku a bojujeme proti démonom. Už aj teba som v mojich snoch videl, dokonca tam tiež tvoríme spolu pár, ako tu. Možno preto si si ma našiel tu, keď si so mnou aj tam. Preto ma to tak zaujíma. Vždy som si myslel, že to sú iba sny, ale čo keď je to niečo viac? Niečo, čomu zatiaľ nerozumiem, ale možno to pochopím, keď prejdem tým portálom. Nemôže sa mi nič stať?" spýtal som sa zvedavo a Magnus na mňa neveriacky pozrel. "Samozrejme, že to môže niečo znamenať. Ak je to pravda, čo si mi teraz povedal, tak ty si v podstate nefilim." "Nefi čo?" nerozumel som. Nefilim. Ty si vlastne z polovice anjel. "Anjel?" nechápal som. Magnus na mňa pozrel s údivom a ja som mal chuť tým portálom prebehnúť, aby som zistil, či som anjel. Už-už som skoro skočil dovnútra, ale Magnus ma zastavil a skúsene mi povedal. "Ono, to nie je až také jednoduché, ako sa to zdá. Netreba sa niekam ponáhľať bez rozmyslu. Musíš si vždy poriadne premyslieť kam chceš ísť, lebo by si sa mohol stratiť." "A kde by som sa stratil? V tom portáli?" "Nie, Alexander, vo svojich myšlienkach a potom by si tam mohol blúdiť celú večnosť." "A môžeme to vyskúšať?" bol som netrpezlivý a už som chcel byť dnu. "Áno, vyskúšame to, ale musíš myslieť na určité miesto. A potom sa tam dostaneš." "A na aké miesto mám myslieť?" "Môžeš myslieť na náš dom. Prenesieme sa do nášho domu, dobre?" povedal Magnus a chytil ma za ruku. Ako vždy, keď sme prechádzali portálom. "Dobre, Magnus, budem myslieť na náš dom. Poďme už." "Bože, ty si ale netrpezlivý." smial sa Magnus a o pár sekúnd sme už cestovali tým portálom. Bolo to úplne iné, ako klasickým portálom, akým som cestoval už veľakrát. Trvalo to možno pár sekúnd, no mne to pripadalo ako večnosť. Zrazu sme sa ocitli v Magnusovom dome. Bol to jeho dom, ale vyzeral trochu inak. Tak alternatívne. Usmial som sa nad tou myšlienkou. Všetko tu vyzeralo zrkadlovo. A Magnus, čo vždy je krásne nahodený, väčšinou v obleku od Armaniho, teraz mal na sebe zafírovomodrú košeľu a fialové nohavice, posiaty miliónmi trblietok. Tie mal snáď všade. Na oblečení, na vlasoch, na tvári. Na tvári? Pozerám lepšie a na tvári mal make-up. "Magnus, ty si namaľovaný?" nechápavo som sa ho opýtal. "Áno, zlatíčko, toto je moja podoba v tomto svete." "Pri Anjelovi, ty si krásny. Presne takýto si v mojich snoch. A tie tvoje oči, OH, neskutočne nádherné. Také mačacie, zeleno zlaté." vzdychol som a nemohol som z neho spustiť zrak. "Si nádherný, Magnus." Magnus sa len usmial a viedol ma do izby, aby mi ukázal niečo, čo ma prekvapí. V izbe bolo veľké zrkadlo a keď som pristúpil bližšie, nemohol som uveriť vlastným očiam. Na sebe som mal tieňolovecké oblečenie, čiernu košeľu, čierne kožené nohavice a čiernu koženú bundu. A na chrbte luk a tulec so šípmi. "Pri Anjelovi, som to naozaj ja? Nie, že by som nenosil čierne veci stále, ale tu boli nejaké úplne iné, celý môj výzor bol úplne iný. Pravdepodobne preto milujem čiernu farbu. Počkať, čo to mám na koži? Snáď nie som potetovaný? Oh, ja som zabudol, to sú runy, už si spomínam. Teraz mi napadlo, môžem ich vyskúšať, či vôbec fungujú. Ale kde mám stélé. Počkať, asi v zadnom vrecku na nohaviciach." myšlienky mi behali hlavou a Magnus sa už začínal znepokojovať, prečo nič nehovorím. "Alexander, stalo sa niečo, prečo si tak potichu. Povedz niečo." "Nemám slov, normálne neviem, čo povedať, Magnus." vydýchol som rozrušene. Nahmatal som vzadu na nohaviciach a stélé tam naozaj bola. Vyhrnul som si rukáv a prešiel som ňou po rune a zrazu som pochopil, že to naozaj funguje. Môj zrak sa výrazne zlepšil, videl som aj tie najmenšie veci. To je paráda. Vyskúšal som druhú. A počul som, o čom sa rozprávajú dvaja upíri na konci ulice. Musím sa ich naučiť ovládať, keď som teraz ten tieňolovec. "Magnus, ty si nesmrteľný, a som aj ja?" spýtal som sa. "Nie, Alexander, ty nie si nesmrteľný. Ale si teraz omnoho silnejší, keď máš telo pokreslené runami. To sú vlastne anjelské symboly a dávajú ti silu a iné schopnosti. Hlavne v boji proti démonom. "Aha, ale ako je možné, že tu som tieňolovec, ale v mojom svete si niečo také vôbec nepamätám?" Opýtal som sa, ale Magnus mi nevedel s určitosťou odpovedať. "Nie som si istý, Alexander. Je dosť dôvodov, prečo by si mohol byť tieňolovec. Povedal si mi, že to začalo s príchodom Jacea k vám. Môže to mať súvislosť aj s ním." povedal Magnus. Nechápal som, akú by to mohlo mať súvislosť s Jaceom, však keď k nám prišiel, mal iba desať rokov. Tak ako ja.

Magnus vytvoril portál a prešli sme naspäť. Bol som celý uveličený z toho, čo sa dnes stalo, nemohol som na to prestať myslieť. "Ja a tieňolovec, Super. Tak veľmi som chcel byť hrdinom, niečo znamenať. A úloha tieňolovca bola ochraňovať. Takto som sa cítil potrebný.

"Musím to niekomu povedať. Izzy, tá to pochopí a nevysmeje ma. Však sa mi sníva aj o nej, aj o Jaceovi. Možno je to nejako prepojené, možno som aj v tomto svete tieňolovec, len som to netušil. Musím sa Magnusa na to spýtať, či aj v tejto našej dimenzii žijú "jeho ľudia." rozmýšľal som, čím ďalej, tým viac. "Magnus, žijú aj v tejto realite čarodejníci ako ty?" spýtal som sa a Magnus mi odpovedal: "Áno, samozrejme, žijú, ale majú iba obmedzené možnosti. To znamená, že nemajú úplne všetky schopnosti, aké by mali v tej druhej dimenzii." "A ty máš všetky?" spýtal som sa zvedavo. "Skoro všetky, Alexander. Ale ja som najvyšší bosorák Brooklynský, vieš, zlatko." usmial sa na mňa. Vysvetlil mi, prečo vlastne chcel žiť v našej dimenzii. Na rozdiel od jeho alternatívneho sveta, v tomto svete nie sú démoni, tak niektoré schopnosti, nadobudnuté v tej druhej dimenzii, tu proste nefungujú. Samozrejme, okrem Magnusových, pretože, ako sa už zmienil, on je najvyšší čarodejník. Veľa ľudí z jeho sveta žije v tomto našom, len obyčajní ľudia, alebo ako ich oni volajú - civili - o nich nevedia. Určite ich poznajú, ale nevedia, kto v skutočnosti sú a aké majú schopnosti.