TRUE LOVE CAN NOT DIE (MALEC)

5

V pondelok po oslave sme sa všetci stretli v našej kaviarni. Ja som tam prišiel s Jaceom a Izzy so Simonom, asi dvadsať minút po nás. Myslím, že ju čakal pred školou. Sadli sme si a objednali si. Ja som chcel čaj, ale Jace ma presvedčil, aby som vyskúšal latté macchiato, že je fakt dobré. Tak som sa nechal prehovoriť. Izzy som Simonom si dali len džús. "No čo, Alec? Ako sa ti páčilo v klube?" spýtala sa Izzy. "Ja neviem, vieš, že ja moc diskotéky neobľubujem." povedal som sucho. "Bože, Alec, nebuď taký suchár, však bolo super. Náhodou sme sa dobre zabavili. A aj si tancoval." povedala Izzy a zasmiala sa. "Čo som mal robiť, keď ste ma tam zatiahli." vzdychol som si. To už je čo povedať. Ja väčšinou netancujem, len ich pozorujem od baru, alebo z boxu. Jace sa zasmial a povedal: "Brácho, aj nabudúce." "Neviem, či nejaké nabudúce bude, ja nemám rád také veľké kluby." ohradil som sa. Ale musím priznať, že sa mi tam páčilo. Ten dídžej ozaj dobre hral a ja som sa tam cítil dobre. Nevedel som si to vysvetliť, ale fakt som sa tam cítil dobre. Určite sa nechám prehovoriť aj nabudúce, ale to im zatiaľ nepoviem. Izzy by ma tam ťahala každý víkend.

Sedeli sme tam asi pol hodinku, vtom sa otvorili dvere a vošli dve dievčatá. Pozreli sme sa tým smerom a zbadal som, že to je to dievča z otcovej firmy. Tá jeho nová sekretárka. Uvidela ma a usmiala sa. "Ahoj, Alec, aj ty sem chodíš? Mňa sem zavolala kamarátka, že vraj tu robia fantastickú kávu." Ahoj, Clary, áno, my sem chodíme skoro každý deň. Hej, robia tu dobrú kávu, ale ja radšej pijem čaj." Pozrela mi do šálky a zasmiala sa. "No, to vidím." Pozrel som sa aj ja a zasmial som sa tiež. Bože, ja som debil, však pijem kávu. "Clary, toto je moja sestra Izzy, jej priateľ Simon a môj brat Jace." Predstavil som jej mojich spolusediacich. "Teší ma, ja som Clary, rada vás spoznávam. A toto je moja najlepšia priateľka Dot." predstavila zase ona nám svoju kamarátku. Baby si sadli do kúta kaviarne a začali sa o niečom rozprávať. Muselo to byť vtipné, lebo každú chvíľu sa zasmiali. Jace stratil reč. Vždy urozprávaný chalan zrazu nemal slov. Civel na Clary ako očarovaný. "Ty ju odkiaľ poznáš, brácho. Bože, však je nádherná. Ja som sa asi zamiloval. " vzdychol a pozrel na mňa. Izzy so Simonom pozreli na seba a začali sa smiať. "Ale, Jace, však to tvrdíš o každej, ktorú chceš dostať do postele." smiala sa Izzy a ešte dodala. "Však chodíš so Sharon, nie? "Kto je Sharon?" spýtal sa Jace. "To nemyslíš vážne, už si sa rozišiel aj s ňou. Koľko ste spolu boli, dva dni?" nechápala Izzy. "Náhodou až päť, ale ty si mi neodpovedal na otázku. Kto je to nádherné dievča." pozrel na mňa nechápavo. "To je otcova nová sekretárka, minule som bol za ním vo firme a zoznámili sme sa tam." odpovedal som." A akože si mi prečo nepovedal, že otec má novú sekretárku a ešte k tomu takúto kosť?" spýtal sa ma namosúrene. "Vôbec mi to nepripadalo dôležité ťa informovať o nových sekretárkach nášho otca." pozrel som na neho škaredo. Ako keby som tušil, čo sa stane, preto som mu to nepovedal. Ďalšia v poradí. "Oh, prečo ja musím byť zamilovaný do najväčšieho sukničkára v celom New Yorku?" pomyslel som si. "Chuderka, ešte nevie, čo ju čaká. On ju bude toľko nadháňať, až mu podľahne."

Blížil sa víkend a Jace sa ma opatrne spýtal: "Brácho, čo budeš robiť v sobotu?" "Neviem, prečo?" nechápal som. "Vieš, myslel som, že by sme sa dohodli aj s Izzy a išli by sme do toho klubu." išiel na mňa takticky. "Zase?" nechápavo som na neho pozrel. "Vieš, ja som myslel, že by sme tam mohli zavolať aj tú Clary, ja by som chcel s ňou chodiť. Dúfam, že nemá frajera." nenápadne, akoby nič mi odpovedal. "Neviem, či má frajera, o tom sme sa nebavili." povedal som mu. "Alec, však ju tam zavoláš? Ja by som ozaj veľmi chcel s ňou chodiť. Určite ma neodmietne. Však som fešák, no nie?" Musel som sa zasmiať. Jace si naozaj veľmi veril. Vždy sa považoval za veľmi príťažlivého a žiadna kočka mu nikdy nepovedala nie. Neviem, on proste pôsobil na dievčatá ako magnet, každá ho chcela. On si mohol vyberať. A niekedy to až zneužíval. Aj napriek tomu, že bol považovaný za najväčšieho sukničkára, vždy sa našli nejaké, ktoré ho chceli a on im lámal srdcia na počkanie. Niečo ma do toho klubu ťahalo, ale zase som nechcel, aby si to ostatní všimli. Povedal som mu, že si to premyslím. Ale to na neho neplatilo. Stále a stále ho mňa hučal, až som mu musel sľúbiť, že tam pôjdeme a ja zavolám aj Clary, aby išla s nami.

Prišla Jaceom dlho očakávaná sobota. Včera som volal Clary do práce, či s nami nepôjde, ale nevedela mi povedať. Vraj majú už niečo naplánované s Dot, síce len na poobedie, ale môže sa to pretiahnuť až do večera. Keď som to povedal Jaceovi, bol trochu sklamaný, a možno aj trochu viac, ale on to prežije. Nájde si iný objekt, ktorý bude dobývať. Bolo už po šiestej večer a zazvonil mi mobil. Neznáme číslo. Zdvihol som a pýtam sa: "Prosím, kto je tam?" "Alec, ahoj, to som ja, Clary, volám ti z kámoškinho mobilu. Ešte platí tá diskotéka?" spýtala sa ma. "Jasné, Clary, som rád, že si zavolala a že pôjdeš s nami." klamal som, najradšej by som bol, keby ostala doma, ale to by mi Jace nikdy neodpustil. Nechcel som, aby tam s nami išla, Jace bude mať oči iba pre ňu. Izzy tam bude s frajerom, Jace bude obletovať Clary, a čo ja? Budem tam s nimi sedieť ako piate kolo u vozu. Ale chcel som tam ísť. Niečo ma tam ťahalo. Neviem čo, ale dúfam, že to zistím. Bolo už sedem hodín a pomaly som sa začal chystať. Predtým som hodil rýchlu sprchu, vošiel som do izby, otvoril skriňu. Čo si oblečiem? Čierne tričko, čierne rifle, čiernu koženú bundu, nie je nad čím rozmýšľať. Tak som aj urobil. Schádzam dolu po schodoch, zbadala ma Izzy a prevrátila očami. "No, typický Alec. Zase v čiernom. Čo sa vlastne čudujem. Alec ani inú farbu nepozná." poznamenala ironicky. "Môžeš byť rada, že tam vôbec idem." povedal som jej nevrlo a odvrátil som hlavu. Vtom sa prirútil Jace a stonal. "Dúfam, že Clary príde, ja ju tak chcem vidieť a chcem s ňou chodiť. Celý večer som o tom rozmýšľal a určite ju milujem." básnil ako vždy. "Jace, toto hovoríš o každej." jedovato som mu to zdôraznil. "Určite nie!" "Určite áno!" zasmial som sa. "Nie je to som mnou až také vážne, však nie?" pozrel na mňa a mrkol očkom. "Je, ale aj tak ťa ľúbim." zarazil som sa. Vyhŕklo mi to samo a už to nešlo zastaviť. Len čakať, ako zareaguje. "Aj ja ťa ľúbim, brácho, si niekedy neznesiteľný, ale si môj brat a najlepší kamarát." zasmial sa a ja som si vydýchol. Normálne som sa spotil. "Poďte už, chalani, aby nás Simon dlho nečakal." povedala Izzy a išli sme.