TRUE LOVE CAN NOT DIE (MALEC)

14

Diskotéka bola v plnom prúde, dídžej hral samé dobré pesničky a k boxu pribehla Izzy. "Poďte tancovať, neseďte tu stále." vtom zbadala, že sa bozkávame a začala sa ospravedlňovať, že nás vyrušila. Vtedy sme sa konečne od seba odtrhli, vôbec neviem ako dlho sme sa bozkávali. Keď som s Magnusom, prestávam vnímať čas. Ale Izzy ma už ťahala za ruku, tak sme vstali a išli tancovať. Ja som také nemehlo, moc tancovať neviem, ale Magnus mi sľúbil, že ma to naučí, že na tom nie je nič ťažké. No, neviem, neviem. Tancovali sme asi hodinu a už som si chcel ísť sadnúť. Boleli ma nohy a bol som smädný. S Magnusom sme išli k baru a dali sme si nejaký drink. Vždy to nechám na neho, robí najlepšie miešané drinky na svete. Napili sme sa a pozorovali ostatných na parkete ako tancujú. Jace sa predvádza, vždy chce byť stredobodom pozornosti. Ale Clary ho potom schytí a tancujú spolu, nemôže sa na to pozerať. A potom sa smejú obaja. Izzy so Simonom tancujú väčšinou v objatí, či hrajú rýchle, alebo pomalé pesničky. Im je to jedno. Chvíľu sme ich pozorovali a vtom začali hrať slaďáky. Magnus na mňa pozrel a opýtal sa ma: "Alexander, pôjdeš so mnou tancovať?" Pozrel som na neho a odpovedal: "Magnus, ale ja neviem dobre tancovať." "To nevadí, láska, budem ťa viesť." žmurkol na mňa a už ma ťahal za ruku na parket. Objal ma a ja som ho chytil za pás. Začali sme tancovať a napodiv mi to išlo celkom dobre. Magnus si oprel hlavu o moje plece a ja som bol šťastný. "Magnus, ďakujem ti." povedal som odrazu. "Za čo mi ďakuješ, zlatko." nechápal Magnus. "Proste za to všetko, čo pre mňa robíš. Za to, že ťa mám. Proste za to, že si." vyhŕklo zo mňa a Magnus sa na mňa usmial. "Neďakuj, Alexander, za to mi rozhodne nemusíš ďakovať." povedal nežne a zadíval sa mi do očí. "Milujem ťa. Tak veľmi. Viac ako svoj život." Pobozkal ma a vtom znova prestal existovať celý svet. Iba on a ja. Spolu.

Ani neviem ako rýchlo to ušlo a zrazu bol koniec. Ostatní sa vybrali domov a ja som ešte s Magnusom chvíľku zostal, dali sme si po jednej whisky a tiež sme išli spolu domov. K nám. Konečne bývam s Magnusom, už aj mama sa s tým zmierila. Pochopila, že takto som naozaj šťastný. Išli sme nočnou ulicou a držali sme sa za ruky. Magnus stále niečo rozprával a ja som ho počúval. Ale len tak na pol ucha. Rozmýšľal som. Nad ním, nad našim vzťahom, nad tým, ako som sa do neho zamiloval, nad našim prvým bozkom a prvým milovaním, ktoré ale nebolo úplné milovanie. A ja som chcel viac. Chcel som to s ním. Možno dnes v noci. Ani som sa nenazdal a boli sme doma. A Magnus si všimol, že som akýsi zadumaný. "Na čím rozmýšľaš, zlatko." "Nad ničím." začervenal som sa a uhol som pohľadom. "Veľmi dobre ťa poznám, Alexander, viem, že niečo chceš. Ak sa chceš niečo opýtať, tak kľudne môžeš. Ja ti odpoviem na čokoľvek." povedal mi. Len som sa usmial. Povedal mi, že sa ide osprchovať a potom môžeme ísť spať, však už bolo celkom dosť hodín. Vošiel do kúpeľne a začul som tiecť vodu. "Teraz, alebo nikdy." povedal som si a nadýchol som sa. Srdce mi bilo čoraz rýchlejšie, a vedel som, že to musím spraviť. A musím to spraviť teraz. Rýchlo som sa vyzliekol, nechal som si iba boxerky, a potichu som otvoril dvere na kúpeľni. Voda žblnkala, Magnus si pospevoval. Odhrnul som záves a vliezol som za ním. Objal som ho zozadu a Magnus sa strhol. "Alexander, čo tu robíš?" nechápal. "Chcem sa s tebou osprchovať." povedal som a začal som ho bozkávať zozadu na šiju. Otočil sa ku mne. "Alexander, si si istý?" spýtal sa. "Nikdy som si nebol istejší. Chcem to a chcem teba. Chcem sa s tebou milovať." ani neviem, ako to zo mňa vyhŕklo. Začudovane na mňa pozrel, ale viem, že bol šťastný. Začal ma pomaličky bozkávať na krk a rukou mi sťahoval tie mokré boxerky. Keď už boli dolu, prešiel mi rukou cez rozkrok a ja som zavzdychal. Uchopil ho do dlane a párkrát prešiel rukou hore-dolu. Začínal som byť vzrušený a chcel som ho ešte viac. Voda tiekla, boli sme už celí mokrí, ale Magnus zrazu prestal a vypol vodu. Osušili sme sa a presunuli do spálne. Hodil som ho do perín a ľahol som si na neho. Bozkávajúc jeho krk som pomaličky prechádzal nižšie na jeho hruď a olizol som jeho ľavú bradavku. Magnus vzdychol a ja som bozkami prechádzal jeho bruško, stále nižšie. "Naozaj to chceš urobiť?" "Áno, chcem." povedal som rozhodne a pokračoval som. Vzal som ho do dlane, stisol a začal som rukou pohybovať hore-dolu. Magnus zavzdychal a ja som stále nemohol uveriť tomu, čo sa práve chystám urobiť. Opatrne som mu prešiel jazykom po špičke, potom po celej dĺžke a nakoniec som ho vzal do úst. Magnusom trhlo a ja som sa pousmial. Nebolo to síce také dokonalé ako od neho, ale myslím, že som to robil dobre. Zrýchlil sa mu dych a zastonal moje meno. Vedel som, že o chvíľu bude po všetkom. Magnusom prebehol slastný kŕč a priškrteným hlasom vzdychol jediné slovo. ÁNO. Ľahol som si vedľa neho a nežne ho chytil za ruku. Pousmial sa na mňa a pobozkal ma do kútiku úst. "Milujem ťa, Alexander." povedal a pozrel na mňa s takou vášňou. Pritúlil som sa k nemu bližšie, hlavu som mu položil na rameno a on ma znovu pobozkal, teraz o čosi vášnivejšie. naše jazyky sa preplietli a začali sa dobývať. Zrazu prestal, chytil moje ruky a vytiahol mi ich hore nad hlavu. Uväznil mi ich svojim dotykom a začal mi ústami prechádzať po krku. Cítil som jeho horúci, zrýchlený dych a zastonal som. "Neprestávaj, prosím." vzdychol som. Chytil ma za boky a prudkým pohybom ma pretočil na kolená. Pomaly do mňa vnikol a ja som stonal od rozkoše, vzdychajúc jeho meno. Začal prirážať, najskôr opatrne, potom čoraz rýchlejšie. Pravou rukou našiel môj rozkrok a nežne mi ho pohladil a vzal mi ho do dlane. Začal pohybovať rukou hore-dolu po celej dĺžke a ja som cítil ako horím. Už som cítil, že čoskoro príde tá chvíľa. Mojím telom prebehla vlna rozkoše a naplo sa ako luk. Vyvrcholili sme naraz a klesli sme na posteľ vedľa seba celí spotení. Magnus ma pohladkal po líci a pobozkal ma tak vášnivo ako nikdy predtým. "Si celý môj život." šepol a ja som mu uveril. Chcel som, aby táto chvíľa trvala večne.

Magnus nemohol uveriť tomu, čo sa práve stalo. Rozmýšľal o tom, aký je šťastný, že stretol Aleca. Už si bez neho nevie svoj život predstaviť. A ani nechce. Chce byť po jeho boku už navždy. Myslel na to, ako Alec musel sám so sebou bojovať a bol rád, že to takto dopadlo. Pre oboch to bola výhra. Alec vyhral nad svojou hanblivosťou a Magnus vyhral Aleca. Nikdy ho neopustí. A bol by rád, keby ani Alec neopustil jeho. Aby nikdy nezomrel. Bohužiaľ, Alec nebol nesmrteľný a to Magnusa trápilo najviac zo všetkého.