The shadow of your smile

1.

Ako každé ráno som urobila základnú hygienu a obliekla som sa . Sadla som si do kancelárie za pracovný stôl, keď v to mi mama zaklope a vraví "Lara otec ťa volá do svojej kancelárie". Postavila som sa od stola a odišla spoločne s mamou do otcovej kancelárie. Sadla som si, a v tom otec začal "Lara hovorí ti niečo meno Brayan Russou ?" pozrela som sa na otca "Nie prečo otec ?" otec sa postavil od stola, a prišiel sa postaviť za mňa, dal mi jeho ruky na plecia a spustil "vieš Lara chcem ,aby si sa vydala za Brayana Russoua. Si už dospelá, a ja s mamou chceme aj oddychovať, a preto chcem aby si sa vydala, a prebrala všetku zodpovednosť ktorú máme teraz my" pozrela som sa nechápavo "Otec to neurobíš, sľúb mi že to neurobíš" otec bol ticho, no videla som, ako sa šibalsky usmieval. Postavila som sa. Kráčala som smerom k dverám, ktoré som rozrazila, otec z niekym začal telefonovať. Bežala som dole schodmi k autu. Mama utekala za mnou a kričala ,,Lara kde ideš ...počuješ? ....Lara do frasa už zas jednáš zhurta.... Lara vráť sa nechoď nikam" nastúpila som do auta vypekovala poriadne hudbu a odfrčala som si na svoje osamele miesto. Dupla som na plyn, v hlave som mala kopu myšlienok "kvalitne vám je*e ľudia, ja som sloboďák a sloboďák aj ostanem, kto sa chce postaviť môjmu slovu bude ľutovať že to niekedy urobil" sadla som si na trávu vedľa auta a zapálila som si cigu "mám vas v pi*i" pozerala som sa na srnky ktore boli dole pod kopcom a práve raňajkovali pod mnou bol nádherný výhľad na jazierko oproti mne zas bolo vidiet rómsku osadu s rôznymi drevenými budkami, ale aj domy ktore boli novo vystavané ale bolo vidieť len tehly, a tak isto aj domy ktoré boli veľké a honosne ako tie naše. Otec mi zakázal tam chodiť ale mne sa tam ako si páčilo, ľudia ktorý tam bývajú su skromný, rozumejú si medzi sebou a maju sa radi. Mám tam moju najlepšiu kamarátku Kiku ktorá býva v jednom s tych honosných domov celkom na vrchu, a ďalšiu kamarátku Nikolu ktorá býva v jednom z tých vstavaných domov. Tiež veľa ľudí ktorých mám rada a aj oni mňa. Dofajčila som. Sadla som si do auta a naštartovala, pobrala som sa totiž ku Kike. Keď som išla cez tú rómsku osadu, a bolo počuť auto, všetky deti povybehovali von z domov za autom a kývali mi, poniektori starší ľudia stáli na prahu dverí a pozerali sa. Niektori kývali. Prišla som pred Kikin dom a zatrúbila. Jej otec sa pozrel cez okno a hneď utekal otvárať bránu aby som si dala auto do zahrady. Vystúpila som z auta a pozdravila "dobri ujo" Kikin otec sa usmial a kamaracky ma pobuchal po chrbte "poď moja, Kika prave raňajkuje" kráčali sme do domu rovno do kuchyne za Kikou. Keď ma kika zbadala skoro jej zaskočilo, bola v pyžame kde boli nakreslene dounty a vlasy mala ako po výbuchu "co ti dievča..kedy ťa pustili z blázinca ?" povedala som Kike s udivom v očiach a smiala som sa. Kika sa hneď postavila a objala ma "Serus čaje.. Sadni si jedla si už niečo ? Káva čaj ? Dáš si niečo ?" objala som jej mamu ktoru beriem ako keby bola moja mama "Ahoj teta" usmiala sa a objala ma "Ahoj dcérka sadni si jedla si už niečo ? Dáš si kávu alebo čaj ?" sadla som si a usmiala som sa "nie ešte som nejedla ale dám si kávu ak budete taká dobrá" jej mama sa usmiala a urobila mi kávu ktorú mi dala na stôl aj s raňajkami "to ste nemuseli, ďakujem veľmi pekne" jej mamka sa usmiala a povedala "Vieš že ťa berieme ako našu" niekedy takéto slová človeka naozaj podržia usmiala som sa a odpila z kávy. Kika sa na mňa pozrela z chmuravým výrazom tváre "Čo sa stalo Lara ? Si nesvoja, ale velmi ta to trapi je to veľmi vážne, citim to na srdci sestra moja" pozrela som sa na Kiku a vydala zo seba len jedno slovo "Svadba" nechápavo sa na mňa pozrela s mamou a začala sa vypytovať "koho ? " dala som si kusok vlasov za ucho a povedala "moja, Kika, moja, chápeš..." teta si sadla a pozerala nechápavo s Kikou na mňa a obidve povedali "Nechápeme ako tvoja ?" kusla som si do rohlíka a zagúľala očami "Otec ma chce vydať za nejakého kok*ta" teta sa naklonila ku mne cez stôl a Kike zabehlo a začala sa dusiť. Teta si sadla zo slovami "Ale veď ti si už dospelá, nemôže ťa vydať ak to nechceš" Odpila som si z kávy "Ale môže, ako keby ste nevedeli aký je môj otec, ak si niečo zaumieni musí byť po jeho inak je zle" Kika skrčila nos "Lara ty sa nečuduj, si rovnaká máš to po kom mať" "Kikuš za chvíľu je 11:00 a ja ešte stále nie som v práci.. Ideš so mnou ? Alebo mám ísť sama ? " opýtala som sa Kristíny ktora vzápätí uz z kávou v ruke sa letela obliecť aby šla so mnou do práce. Keď došla Kika už oblečena obe sme pobozkali jej mamku a šli sme už k autu. Kristína otvorila bránu nasadla do auta a obe sme spoločne odfrčali preč.