Po konci prázdnin príde na školu nový učiteľ . Park Jimin . Žiak školy , ktorý je pohľadný ,mladý chalan. Každé dievča na škole ho chce , no jeho nikdy nezaujímali dievčatá. Po príchode nového učiteľa sa všetko zmení .
"Tak dúfam že to čo najskôr vyskúšame."zašepkal som mu do ucha a na to zahryzol.
"Čo tak sa premiestniť do ložnice?"povedal Tae s iskričkou v očiach.
"Hmm~ To berem~"zavrnel som mu do uška.
Ja som zobral do ruky všetky darčeky a vydal sa do izby a Tae za mňou.
Vošiel som do izby a Tae tiež.Hodil som na posteľ darčeky a v tom som započul ako Tae zamkol dvere. Otočil som sa na neho s pohľadom 'to vážne?'.
Tae podišiel ku mne a zhodil ma na posteľ a naľahol na mňa.
Išiel ma pobozkať ale v tom mi zazvonil mobil. Tae si niečo zamrnčal popod nos. (Nope 😘ešte to tak skoro nebude)
Postavil som sa a zobral si mobil zo stolíka a pozrel sa na obrazovku. Volalo mejak neznáme číslo. Zodvihol som to.
"Halo?"povedal som do telefónu no nikto sa neozýval.
"Haló? Je tam niekto?" Znova som sa spýtal.
"Jiminie~ ah~ pomôž mi!"
Ten hlas! To je Hoseok!
"Hobi! Čo sa deje?!" zahučal som do telefónu.
Započul som nejaké šušťanie a znovu sa niekto ozval.
"Ak chceš ešte niekedy vidieť svojho kamaráta ty buzna tak príď do mojek firmy."
Nie! Ten ďalší hlas! Otec!
"Ah! Jimin! Prosím rýchlo!~" znova hlas Hobiho.
Nie, nehovorte mi že otec robí presne to isté , čo mne urobil.
"Máš čas do hodiny" povedal a zložil.
Nahrnuli sa mi slzy do očí.
"Jimin? Čo sa deje?" Rýchlo za mňou príde Taehyung.
"Hobi...on ...otec...bojím sa že mu robí presne to isté čo on mne robil...povedal že do hodiny mám prísť do jeho firmy."
"Ten kokot prijebaný! Na mojich žiakov nikto nebude sahať!" Povedal zúrivo.
"Idme!" Prikývol som.
Obliekli sme sa a nadli do auta a vyrazili sme smer otcova firma.
Keď sme došli som sa spýtal na recepcií kde ne otec. Keď mi ta stará tetka povedala že je v suteréne a rieši tam nejaké dôležité. A že aby som neotravoval.
To mi nahnalo trocha strach. "Poď." Tae mi schmatol ruku a išli sme ku výťahu.
Výťahom sme zišli úplne dole do suterénu kde má otec svoju náhradnú pracovňu.
Keď še došli ku dverám som počul pláč. Tae rýchlo otvoril dvere no hneď sa mi nahrnuli zase slzy do očí.
Keď som uvidel Hobiho, tak som chcel, aby sa mi to len snívalo.
Haj gujsss viem idem zase neskoro ale no nebuďem hovoriť že som mala školu a bla bla bla...proste som lenivá😊😂...vôbec neviem ako bude tento príbeh pokračovať.....možno to nejako rýchlo ukončím...pretože som strašne lenivá písať dva príbehy. Nechápem keď niekto vydáva stále a napríklad vydáva z dvoch rôznych príbehov...mňa to zabíja....ale ešte uvidím....taaak keď zase chyby budú tak to ospravedlniť☺️ a to je všetko😂 prajem pekný večer❤️🙃
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
