Gejmr bratom? [DOKONČENÉ]

9. rozmýšľala som...

Keď som sa ráno po tak nádhernom dni zobudila mala som úsmev na tvári. Zo včerajška tu nespalo veľa ľudí. Honza ktorý spal so mnou, Domča a Filip ktorý tu ešte vždy sú, Marek ktorý spí na mojej húpačkovej posteli a to je asi všetko.

Posadila som sa na kraj postele a pretrela si oči. Viem, že ma dole čaká moje malé... no... ani nie tak malé stvorenie. Môj miláčik ktorému sme včera dali meno Doge. Keďže plemeno psa Doge neexistuje ak to ešte niekto nevie (ale myslím, že to každý vie. Teda dúfam😅).

Už keď som išla dole po schodoch ku mne Doge pribehol. Niekde v strede schodov som si kľakla a poškrabkala ho na hlavičke. Môj miláčik.

,,AAA-" vykríkla som keď ma zozadu niekto zodvihol držiac ma okolo pása. Kričala by som aj dlhšie keby mi tá osoba nezakryla ústa rukou. Daná osoba sa začala smiať a ja už som vedela kto to je.

Zobral ma do kuchyne kde ma konečne položil a podišiel ku chladničke. ,,Vieš ako si ma vystrašil.." vrčala som na neho ale keď sa začal smiať tak som sa smiechu pripomýnajúc umierajúceho kríženca paviána a mimozemšťana neubránila ani ja.

,,Viem. A ver mi, že ma to potešilo... to bol totiž zámer..." smial sa Marek a ja som mala sto chutí na neho skočiť a zabiť ho. Môj vraždiaci pohľad totiž nefungoval.

,,Ha-ha-ha..." zasmiala som sa výrazne ironicky na rozdiel od jeho. Jeho smiech bol úprimný a hlasný.

,,No tak prepáč noo..." prestal sa smiať a stále skúmal chladničku. Ja som sa mu otočila chrbtom a založila si ruky na hruď. Hrala som urazenú ale bolo mi to na nič. Mala som slabinu ktorá moje herecké výkony ničila. Bola to...

,,Ale noo..." prišiel ku mne a začal ma zo zadu štekliť. Je to šteklenie. Úhlavný nepriateľ môjho hereckého výkonu.

,,N-nieee... M-Ma-Ma-Mareeeek!" smiala som sa na celý dom až kým mi nezakryl ústa rukou. Stál za mnou. Objal ma (zo zadu) a dal mi ruku na ústa aby som už nemohla kričať.

,,Pššt. Všetkých zobudíš..." zasmial sa. Ešte aby mi to dával za vinu!

,,Uf mfesf dfť fú rfufu prfefh...." zamumlala som mu do ruky.

,,Čože?" nechápavo a z dávkou provokácie mi dal ruku dole z úst a zasmial sa.

,,Už môžeš dať tú ruku preč..." vysvetlila som mu konečne zreteľne a prekrútila očami.

,,Ahaaa... tak prečo si to nepovedala hneď na rovinu. Nemusela si tu mumlať" provokatívne sa začal smiať. Hajzel!

,,Ale- ahhh... kretén..." stále ma objímal zozadu. Myslím si, že bol každú chvíľu pripravený ma začať štekliť alebo mi zapchať ústa aby som nekričala. Alebo hneď obi dve.

,,Noooo... toho kreténa si si mohla odpustiť..." posťažoval sa ako malé dieťa.

,,Ešte mi povedz, že ne mám pravdu..." odfrkla som si a prekrútila očami.

,,Nie to nemáš leb-" nedopovedal to lebo nás niekto prerušil.

,,Ehm, ehm. Neruším...?" spýtal sa Honza s dosť viditeľnou žiarlivosťou. Stál vo dverách s prekríženými rukami na hrudi.

,,Ani nie..." zasmial sa Marek a ja som mu strelila po nose...

,,Veď hovorím... kretén..." pretočila som oči. Honza je dosť žiarlivý a dosť citlivý. Táto kombinácia nie je zrovna najlepšia na to aby ma tu Marek objímal pred ním.

Odstúpila som od Mareka a dala Honzovi pusu na líčko. Prešla som ku chladničke a začala sa obzerať.

,,Prečo je vlastne plná dolná chladnička. Keď som sa sem pozerala naposledy včera nič tu nebolo." Ozvala som sa.