Gejmr bratom? [DOKONČENÉ]

22. nebola som to ja...

Balila som si veci. Úplne všetky...

Bola som sama doma čož mi hralo do kariet. Otec nie je doma skoro nikdy a Michal? Ten išiel do Zetka aby si kúpil nejakú novú hru.

Zavolala som môjmu kamarátovi Nashovi aby ma prišiel vyzdvihnúť a mame aby som jej ohlásila svoj odchod odtiaľto.

Ešte pred tým ako som odišla som napísala list Michalovi. Chcem aby vedel, že som odišla a nebál sa o mňa. Ale chcem aby na mňa zabudli...

Vrátim sa späť domov a počkám si na začiatok školy. Každý na mňa zabudne a budeme sa tváriť, že sa nič z tochto všetkého nestalo... nikdy...

List som položila do Michalovho štúdia na stôl a počkala si na Nash-a, ktorý prišiel asi za pól hodinku.

,,Diky, že si prišiel..." usmiala som sa a dala všetko do kufra.

,,Pohoda. Nasadaj. Ešte sa zastavíme u kamaráta..." oznámil mi a vyšiel na cestu počas ktorej som nevnímala nič iba tmu a hudbu. So zavretými očami som sa vžívala do každého rímu...

,,Iba skočím dnu pre niečo a ideme domov. Už žiadne zastávky okrem benzíniek..." vystúpil a vošiel do krásneho hnedého domu okolo ktorého tancovali kvety. Cítila som sa ako nafetovaná. Ako mimo svojej mysli. Nebola som to ja...

,,Som tu. Okej. A teraz rýchle domov inak nestihnem poštu..." znova naštartoval a vyšiel na cestu.

Iba som ležala s privretými očami. Nebola som unavená. Bola som skrátka mimo. V mojom tele vybochla várka pocitov a stala sa z nich droga, ktorá práve prúdila v každej časti môjho bezvládneho telíčka...

,,Si v pohode?"

,,Áno Nash. Úplne v pohode..." pozrela som na neho a v očiach sa mi zableskli slzy.

,,No nevyzeráš tak..."

,,Každý bude v pohode. Odídem a každý bude mať klud. Michal kvôli MNE nebude piť. Honza sa kvôli MNE nebude trápiť a Marek? Veď ja ani neviem či to prežije!" Rozplakala som sa a nastal zvrat.

,,Musím ísť za ním. Ešte raz!" Chytila som mu volant a trhla ním. Bola som mimo. Mimo sveta a svojho tela.

,,Mika! Prestaň!"