Gejmr bratom? [DOKONČENÉ]

20. kde je môj Michal?

Keď som ráno vstala strašne ma bolela hlava. Dala som si papuče a zišla dole do kuchyne kde som si dala tabletku a zapila ju vodou. Snáď ma to prejde. Môžem iba dúfať.

,,Mika? Čo tu robíš tak skoro ráno?" skoro ráno? Veď je... aha... 6:25. Oukej...

,,To sa ťa môžem opýtať aj ja..." usmiala som sa.

,,Nevedel som spať. Som hore už asi hodinu alebo dve..." mykol ramenami Michal.

,,Aha. Bolí ťa niečo alebo?" čudovala som sa.

,,Nie, nie. Iba mi nešlo zaspať..." upokojil ma.

,,Aha. No okej. Ako myslíš..." 

,,A ty... prečo si hore nespíš?"

,,Bolela ma hlava. Dala som si tabletku tak ma to snáď prejde..." 

,,Tak snáď áno. Ja s tým nič nenarobím..." čo mu je? Vždy bol tak starostlivý...

,,Aha?" Povedala som udivene. 

,,Okej. Tak ja idem do izby. Maj sa..." mávol rukou a zmizol za roh. 

Čo mu je? Normálny Michal by mi už spravil čaj a panikáril. Ale on nie... niečo sa stalo kým som tu nebola a ja chcem vedieť, čo?!

No ale teraz už asi nezaspím späť. 

Vyšla som do izby a zobrala si deku. V obývačke som sa zababušila do klbka a ovládačom prepínala televíziu. Takto som vydržala asi hodinku. Potom som si spravila raňajky. Konkrétne volské oko so zeleninou. 

Do kuchyne prišiel Michal.

,,Michal?" Ozvala som sa keď si robil kávu.

,,No?" Ani sa na mňa nepozrel. Ako keby som ho nezaujímala. Bol divný.

,,Stalo sa niečo?" 

,,Nie. Malo by sa?" Pozrel na mňa s pozdvihnutým obočím.

,,Ja neviem. Chováš sa dosť divne..." 

,,V čom divne?" Nechápal.

,,Všeobecne. Proste sa chováš divne. Poznám ťa Michal..." 

,,Nič mi nie je..." prekrútil očami.

,,Aha... okej."  Sklopila som pohľad a postavila sa. Toto nie je môj Michal. Už iba týždeň prázdnin. Už iba týždeň na rozhodnutie. 

Vyšla som do svojej izby a zavrela sa. Vytiahla som si mobil a prechádzala siete.

,,Mika?" Otvorili sa dvere do mojej izby.

,,Čo je Michal..." nevenovala som mu ani jeden svoj pohľad. Pozerala som do mobilu očakávajúc ďalšiu správu od Mareka.

,,Chcem sa ti ospravedlniť Mika. Keď si tu nebola tak som prežil... nazvime to... srdcové dilema. Viem, že ma to neospravedlňuje ale prosím..." sadol si na kraj postele a začal vylievať svoje srdce.

,,Tebe niekto zlomil srdce?" Čudovala som sa. 

,,No. Dá sa to tak povedať..." Sklopil pohľad.

,,Aww..." Rozplínala som sa nad ním.

,,Čo je?" pozrel na mňa a nadvihol obočie.

,,Môj braček zažil prvú lásku..." Zasmiala som a skočila na neho. 

,,Ha-ha-ha..." Prekrútil očami ale tiež sa zasmial. To je môj usmievavý Michal. Tak ako ho mám rada a tak ako ho poznám.

Lásky plne som ho objala a nechcela ho pustiť ani po dobre dlhej chvíľke.

,,Em. Mika? Kedy ma pustíš?" Zasmial sa.

,,Nikdy..." protestovala som.

,,Aww. To je milé. Ale ja musím ísť natáčať s chalanmi kšeftblock..." tak som ho teda pustila. S úsmevom sa postavil a odišiel.

No okej. Takže ako to bude pokračovať? Budem sa nudiť! Ako vždy!

Potom mi ale prišla správa ktorá moje plány o nudení prekazila. Správa od Mareka.

Marwexík😘💙: môžeme sa stretnúť? Prosím...

Me: prečo?

Marwexík😘💙: chcem ti to všetko vysvetliť...

Me: dobre teda. Kedy? Kde?

Marwexík😘💙: teraz? Pri jazierku?

Me: okej...

Jazierko. Miesto kde sme sa po prvý krát stretli. On vie ako na moje city. A vychádza mu to úžasne...