Gejmr bratom? [DOKONČENÉ]

13. prečo je to iné?

...otvorili sa dvere. Do našej izby vošiel doktor takže sme boli nútený si ľahnúť na svoje postele.

,,Takže. Začneme s vami slečna. Ako sa cítite? Nejaké bolesti alebo ťažkosti. Čo noha?" začal mi dávať otázky a niečo si zapisoval na papier ktorý mal pri sebe.

,,Je mi lepšie. Trošku ma pobolieva hlava ale noha ma už veľmi nebolí..." objasnila som mu celú moji situáciu. Chcem. ísť. Domov! 

,,Výborne. No tak to budete môcť byť prepustená hneď dneska. Ale ešte vám spravíme kontrolu na ktorú vás za chvíľku zoberie jedna zo sestričiek. Ale myslím, že je všetko v poriadku." Usmial sa na mňa a  prešiel k ďalšej posteli.

,,A teraz vy. Nejaké ťažkosti alebo podobne. Bolesti?" 

,,No... tá rana ma ešte dosť bolí a trošku aj hlava a žalúdok. Inak je všetko v poriadku." oznámil Richard doktorovi a on si to všetko dôkladne zapísal na ďalší papier.

,,Dobre. Myslím, že tu ešte nejakú chvíľku pobudiete. Na hlavu vám hneď prinesie sestrička liek a budete mať jedno vyšetrenie na ktorom vám aj vymenia obväz." Vysvetlil doktor a s milým úsmevom a odzdravením odišiel. 

,,Hotovo." Pyšne sa usmial a bez problémov vstal a otvoril okno.

,,Už mi povieš prečo si si dal prestreliť nohu iba aby si mohol byť v nemocnici?" Hádzala som po ňom jeden nechápavý výraz za druhým.

,,Raz ťa tá tvoja zvedavosť zabije. Nemyslíš?" Zasmial sa a napil sa z veľkej fľašky plnej Kofoli.

,,Neodbočuj od témy a odpovedaj... Kelo..." zákerne som sa usmiala na prezývke ktorú som mu venovala. 

,,Asi by som mal začať od začiatku, čo?"

,,Ak je ti to lepšie..." mykla som ramenami.

,,Začalo to keď som mal asi 16? Neviem už. Spriatelil som sa s jednou super partiou chalanov. Dosť ma menili a mne to ani moc nevadilo. Stal som sa odvážnejším a od nikoho si nenechal len tak odvrávať. Už som nebol ten tichí a nevinný Richard. Bol som niečo viac. Začalo to nevinnými blbosťami v škole a pokračovalo s krádežami v škole. Potom nám škola nestačila a pokračovalo to s obchodmi. Proste klasika. Postupom času sme zvyšovali riziká. Pokračovalo to so zbraňami a predávaním drog.. potom sa na-" chcel pokračovať ale prerušila som ho.

,,Iba predávaním?" hodila som na neho nahnevaný pohľad.

,,Ano. Neboj. Ja nie som závislí. Aj keď nehovorím, že som to neskúsil. Aj viac krát ale nie som na tom závislí..." hneď som sa upokojila. ,,...Kde som to teda skončil... aha. Naše lúpeže a zabíjačky sa stali dosť známymi a nás to bavilo. Boli sme všade v telkách ale nikto nevedel kto sme. Vždy sme nosili čierne doktorské rúška... potom-"

,,Už ma to nebaví. Prejdi rovno k veci."

,,Som tu pre to lebo nám jeden gang dlží poriadny balík peňazí. Keď sme si s nimi dohodli stretnutie nám povedali, že je ich šéf zranený a je tu v nemocnici. Plán bol nasledovný. Postreliť ma, prísť do nemocnice a keď bude správna chvíľa sa s ním "porozprávať"... chápeš?" pri slove 'porozprávať' spravil rukami vzdušné úvodzovky. 

,,Jasné... počkať! Ty tu máš zbraň?" nadvihla som obočie.

,,Jasné. Bez nej nikam nechodím..." sladko sa usmial ako keby sa nechumelilo. 

,,Ty si kretén. Čo keď ju nájdu!" pravdu? Bála som sa o neho...

,,Nenájdu. Viem čo robím. Neboj sa..." ubezpečil ma.