Gejmr bratom? [DOKONČENÉ]

10. Honza sa rozbehol a-

Mala som krásny sen. Boli sme s Honzom na skale, sedeli na kraji a  pozerali sa na vodu pod nami. Vo vode poplavovali kačky. Boli tak slobodné a volné. Mohli ísť kamkoľvek. Pozrela som sa na Honzu. Pozerala som sa do jeho krásnych modrých očí a nemohla som odtrhnúť zrak. Zrazu tam už Honza ale nebol. Jeho miesto nahradili kryštálovo modré očí Mareka. Zapozerala som sa do nich a skoro sa utopila v tej kráse. ,,Sklamala si ma. Ja som ťa miloval!" Ozvalo sa za mnou a ja som sa ihneď otočila. Stál tam Honza s uplakanými očami. Nevedela som čo spraviť. Stále som sedela vedľa Mareka na kraji skaly. Honza sa rozbehol a-

,,aaaaaa!-" Zobudila som sa na chlad, ktorý zavinul celé moje telo. Nie! Čo sa tam stalo! Chcem to vedieť!

Vedľa postele stála Domča s mokrou miskou a usmievala sa tak veľmi ako to len išlo.

,,Domiiii!" Posťažovala som si. 

,,No čo je? Dnes máme spoločný deň takže nebudeš spať do jednej!" Vynadala mi.

,,Koľko je hodín?" Spýtam sa a pretriem si mokrú tvár.

,,Je presneee..." pozrela sa na svoj mobil ,,...presne 11:23 takže vstávaj." 

,,Veď už idem. Sa nezblázni..." 

,,Tam som ti pripravila oblečenie..." ukázala na miesto kde bola menšia kopa oblečenia a odišla.

prešla som ku kope a musela som sa usmiať. Mohla som čakať, že vyberie túto mikinu. Ona je úžasná. Vybrala jedno z mojich obľúbených kúskov v šatníku: 



Máme milión tričiek aj mikín s takýmito motývmi alebo podobnými. Potom som tam mala ešte jedny gate s vysokým pásom:



A moje obľúbené čierne conversky: 



Zišla som dole do kuchyne, kde na mňa čakala DomDom s raňajkami. Tie robila akože ona? To sa mám otráviť? Pozerala som sa na to jedlo, ako keby ma išlo zabiť. a možno aj išlo. Domča sa za smiala a povedala: ,,Nie to som nevarila ja. Je to objednané."

,,Už som si myslela, že sa dnešného dňa nedožijem." Zasmiala som sa s ňou a zobrala si od nej jedlo. Ochutnala som a prekvapivo to chutilo dobre. Keďže to vyzeralo naozaj hrozne tak to bolo dosť prekvapivé. 

Dominika sa zasmiala a počas toho ako som si do úst chcela dať ďalšiu lyžičku tej dobroty ma objala a ja som celý tanier vykotila na zem. 

,,Rýchle! Inak to Doge zje a ja neviem, čo je v tom!" Upozornila som a Domi rýchle zobrala utierku.

,,Ani ja neviem čo v tom je. Ale vyzeralo to zaujímavo tak ma napadlo, že by si to rada ochutnala..." začala sa smiať. Ona sa musí vždy smiať. Nie, že by mi to vadilo. To naopak. Som rada keď sa smeje. Jej smiech ne nákazlivý.

,,Mohla si ma otráviť!" Smiali sme sa a ako keby to bolo naposledy. Bez zastavenia. Aj keď som mala pravdu.

,,Ale prosím ťa..."

,,Hotovo. No. Myslím, že môžme ísť. Ja sa potom najem niekde v meste. Pôjdeme najprv do pizzerie." Oznámila som a už aj sme vyrazili.

-----------------

Sedeli sme pri stole, ktorý bol hneď vedľa veľkého okna a čakali na čašníčku.

,,Dobrý deň dámy. Čo to bude?" Mala milý úsmev. To je dobre. Aspoň nám zlou náladou nepokazí náš deň som DomDom.