Gejmr bratom? [DOKONČENÉ]

5. popletený deň...

Ráno som sa zobudila na náhli pocit zimy. Môj zdroj tepla (MenT/Honza) opustil moju blízkosť. Už som nezaspala a začalo ma nudiť ešte aj lenošenie v posteli či prechádzani sociálnych sietí na mobile. Vstala som a namierila si to rovno do sprchy. 

Po dokonale teplej sprche som sa vybrala do kuchyne s očakávaním, že tam bude Honza. Chalani ešte asi spali. Nič. Kam išiel?

Pomaly a hlavne potichu som otvorila dvere do Michalovej izby. Nechcela som ho zobudiť a tým sa postaviť medzi neho a jeho lásku spánok. Asi by ma zabil.

Otvorila som dvere, ale Michalova posteľ bola prázdná tak ako moje brucho. Kam mohli ísť? Daniela som ani neskontrolovala. Bolo mi jasné, že keď tu nie sú tí dvaja tak tu nebude ani on. No super...
                                                                  --------------------------

Už hodinu sedím v obývačke so zapnutou telkou. Telku som vôbec nevnímala. Hlavu som mala vo svojich myšlienkach. Mohli mi aspoň nechať papierik, že odišli. Čo keď sa im niečo stalo?! Nie... určite len išli von alebo k Honzovi keďže Daniel býva na Slovensku. 

Potom som to už nevydržala a napísala Michalovi.

Ja: Ahoj. Kde si?

Michal: Teraz nemôžem. Riadim

Ja: Ty vieš riadiť? :D

Michal: Jasné, ale tí nasraný policajti za mnou si to asi nemyslia :D

Ja: čože?! Za tebou idú policajti?!

Michal: Mika teraz ale fakt. Nepíš inak im neutečem

Ja: Ty sa im ešte snažíš utiect?!

Michal: Naboj idem dosť rýchlo takže ma za chvíľku stratia.

Michal: Strielajú!

Ja: Michal! Kde si?!  -odoslané 12:48
-zobrazené

Michal: No super. Dúfam, že si šťastná, chytili ma  -odoslané 13:01

Ja: Čože?!

Michal: Kvôli tebe som prehral :D

Ja: Prehral?!

Michal: Áno prehral. To je tá časť hry, ktorú najviac nenávidím a na obrazovke je napísané "Game Over" vieš? :D

Ja: Ty si taký kretén! 

Potom som mu už nenapísala a položila mobil na stôl pred gaučom. Mobil pískal ako zbesilý a ja som to už nevydržala. Zobrala som mobil do ruky a hodila s ním o stenu. Potom som nahnevane vybehla hore do svojej izby. Zhrabala som si hlavu do vankúšov a začala pxšťať aby som zo seba aspoň trochu dostala tú zlosť a hnev. Kretén. Ja sa o neho bojím a on si hrá nejakú sprostú hru!

Po pól hodine vrčania a pišťania do vankúšov som začula buchnutie vchodových dvier. To bude Michal. Ale ja s ním nechcem hovoriť. Aspoň nie kým sa neukludním alebo kým sa mi neospravedlní. 

,,Mika?" toto nebol Michal. Otec. No konečne! 

Zišla som dole do obývačky. Stál tam otec a v ruke držal... ale nie... môj mobil. Veď ja som ho hodila o stenu! A teraz ho otec drží a je rozpadnutý na malilinké kúsočky. Sakra!

,,Čo to je?" mal strašidelne pokojný výraz, z ktorého som nevedela vyčítať či je nahnevaný.

,,Môj mobil..." povedala som s dávkou neistoty v hlase.