Stojím tu už asi 15 min a Maker nikde. Myslela som si, že bude mať aspoň toľko rozumu a príde na čas.
Čakala som 20 min.
Čakala som 30 min.
Čakala som hodinu.
Marek ale nikde. Kde do čerta je!?
Vytiahla som si mobil a našla si ho v kontaktoch. Volala som mu snáď sto krát a on nič. A to som si myslela, že to chce všetko napraviť.
Sedela som tam ešte chvíľku. Dúfala som v to, že príde. No jediné čo sa stalo bol novo prichádzajúci telefonát.
Bol to Marek. To konečne!
Zodvihla som a hneď na neho vyletela.
,,Čakám tu na teba už vyše dve hodiny Marek! Myslela som si, že b-" prerušil ma hrubý hlas.
,,Prepáčte ale pri telefóne nie je už vami spomínaný Marek. Chceme vás informovať o tom, že pán --- prebýva v nemocnici kvôly dopravnej nehode..." bola som ticho. Nespravila som nič. Jediné čo som dolázala bolo stáť a držať si mobil pri uchu.
,,Haló? Slečna, ste tam?"
,,J-ja. Em. Áno. Prepáčte. Som tu. Môžem sa spýtať v ktorej nemocnici sa práve nachádza...?"
________________Som hrozná priateľka. Obviňovala som ho za meškanie a ani ma nenapadlo, že by sa mu niečo stalo!
,,Dobrý deň. Na ktorej izbe je Marek ---?" Aj som sa čudovala, že mi recepčná rozumela. Rozprávala som ako o živor. Hlas sa mi triasol a rozprávala som rýchlo.
,,Izba čislo 28 slečna." Usmiala sa na mňa.
,,A to je kde prosím vás?"
,,Tam zahnete na tú chodbu a predposledná od okna..." bola milá a trpezlivá za čo jej môžem iba ďakovať.
Doslova som vbehla do Markovej izby. Ležal tam. S infúziou a hadičkami. Sám. V jeho tele bol rozohraný súboj života a smrti a ja som nevedela čo s tým...
Prešla som k nemu. Nevedela som čo cítim. Bola som ako socha. Iba som tam stála a opatrne mu držala ruku.
Prisunula som si k nemu stolučlu a sadla si. Nechcela som mu ale pustiť ruku.
,,Prepáč. Ja som ti tam nadávala, že ideš neskoro a ani ma nenapadlo, že sa ti niečo stalo... som hrozná priateľka. Ja viem." Rozplakala som sa a priložila si čelo k jeho dlani.
,,Prepáč mi to..." potichu som vzlikala a moje malé telíčko sa triaslo.
Prečo každému iba ubližuhem? Prečo sa tak život rozhodol? Ja už nechcem... nie...
Bude najlepšie ak sa vrátim domov a dám každému pokoj...
,,Už vám nebudem ubližovať. To ti sľubujem..." pobozkala som mu ruku aj čelo a postavila sa na odchod. Naposledy som sa na neho smutne pozrela. Ležal tam ako telo bez duše. Ani sa nepohol...
,,Mrzí ma to..." a to bolo posledné čo som povedala než som odišla...
ŞİMDİ OKUDUĞUN
Gejmr bratom? [DOKONČENÉ]
Hayran KurguNázov hovorí za všetko! :) Je to o Gejmrovi a vo väčine času o cz youtuberoch to ano... ale... je to písané po slovensky keďže nechcem spôsobiť milión zrakových problémov v česku. Tak to dúfam nevadí...