11. Trochu sme si poplakali trochu sme si zasmiali

316 23 0
                                    

Ráno ako každé iné? Nie. Mala som hrozne divný pocit.

Vstala som a prešla si to do kúpeľne, kde som si dala teplú sprchu a vyčistila si tvár nejakými blbostičkam proti akné. Potom som prešla do izby a vybrala si oblečenie na dneska: 

 Potom som prešla do izby a vybrala si oblečenie na dneska: 

¡Ay! Esta imagen no sigue nuestras pautas de contenido. Para continuar la publicación, intente quitarla o subir otra.

(Iba bez náušníc, náramku a tašky :D)

Prišla som do hornej kuchyne a pozrela sa do chladničky. Vytiahla som šalát a zo skrine dosku na krájanie. Zobrala som si nožík a šalát nakrájala na menšie kúsky. Vybrala som misku a dala do nej šalát. Zobrala som si olivový olej a trochu z neho naliala na šalát v miske. Potom som pridala trošku soli a zamiešala to. Vytiahla som si zo šuplíku vidličku a mala som hotové.

Zišla som dole do dolnej obývačky a sadla si na gauč. Počkať. Mobil. Položila som misku so šalátom na stôl a vyšla hore do izby odkiaľ som si zobrala z pod vankúša mobil. Potom som išla späť dole kde som našla Michala, ktorý jedol MOJE raňajky!

,,Michal!" Vykríkla som na neho. On sa otočil. Misku mal pri ústach a práve si dával s vidličkou ďalšie sústo takže mal pri ústach aj vidličku. No ale musím uznať, že vyzeral komicky. Zasmiala som sa, ale potom som radšej zase nahodila kamennú tvár.

,,Áno?" Nechápavo sa ozval.

,,To bolo moje!" Založila som si ruky na hrudi a nadvihla obočie.

,,Aha..." a jedol ďalej.

,,Debil." Prekrútila som očami a vyšla hore do kuchyne si spraviť ďalšiu várku. 

Keď som krájala šalát som si zapla instagram. Niekedy som iba tak potiahla alebo dala like na nejakú fotku. A potom sa to stalo. Vyšla mi tam fotka, ktorá ma donútila vyhodiť nôž, ktorý vyletel trochu vyššie. Potom som pozorovala ako padá dole a... no...tak nejak sa mi zapichol do stehna. Ako? To neviem ani ja! Viem len to, že som si ihneď ľahla na zem a začala kričať. 

Michal ihneď pribehol. Keď ma uvidel spanikáril. Boli sme doma sami. Veď mal prax na doktora! Nech niečo robí! Bolelo to. A to fakt veľmi! 

Michal ihneď volal otcovi. Prečo musí každý hneď ráno zmiznúť. Počkať! Domča! Tá je v izbe a bolí ju noha! Ale tú nemôže zavolať. Aj tú to určite dosť bolí. 

Potom som už len videla Domču kulhavo prichádzať za nami. 

,,Preboha Mika!" Zakričala a začala panikáriť. Michal sa mi snažil zastaviť krvácanie a Domča zavolala záchranku. Že to nenapadlo Michala!

Potom sa mi začali trochu zatvárať oči.

,,Mika! Otvor k-rva tie oči! Ak ich zavrieš tak ti ma nepraj!" Kričala Domča. Potom som počula sirénu sanitky a bol kľud. Aspoň v mojej hlave no...

------------------------------

Zobudila som sa. Bola som v nemocnici. Aké nečakané, že? 

Nebola som tu sama. Vedľa mojej postele bol gauč, kde po sediačky spal Michal. Zlatý. Sadla som si a začala sa obzerať. Trochu som sykla kedže ma bolela tá noha, ktorá bola zaviazaná. Asi to budem mať zašité no cez obväz som nič nevidela. 

Gejmr bratom? [DOKONČENÉ]Donde viven las historias. Descúbrelo ahora