Teória Tajgy

1. Stĺpček

Viete, ľudkovia ja sama o sebe nie som zlý človek. Ale robím zlé veci.
Samozrejme nie zámerne, ale niečím sa živiť musím.

Aby nedošlo k nedorozumeniu, nie som jedna z tých žien, čo by predávala svoje telo. Samozrejme tým nechcem nikoho uraziť. Osobne príde mi to morálnejšie ako klamať a hľadať na niekoho špinu... tak ako to robím ja.
Plus, mne by nezastavil ani 98 ročný dedko s päťkami dioptriami. A nie, nie je to pre moje nízke sebavedomie!
Proste som len priemerná.
Nie som chudá, matička zem sa rozhodla, že nebudem patriť k tým ženám, čo zjedia vola a ešte z toho schudnú. To nie je, že by som sa sťažovala, ale uznajte, ktorá z nás prostých smrteľníčok by k nim nechcela patriť?

Naspäť však k mojej práci.
Som novinárka. Pracujem pre jeden z najbulvárnejších časopisov v New Yorku.

Čo to znamená?
Ak ste známa osobnosť tak máte problém.
Koho baví čítať o tom ako sa niekomu darí?
Správne.
Nikoho. Aspoň nie v tomto meste.
Ak za vaším úspechom nestojí nie aké veľké tajomstvo alebo nejaké veľké zviera, nikoho to nezaujíma.
A práve preto som v tomto svete ja.
Mňa živí, práve zisťovanie týchto detailov.

Áno vidím, ako teraz všetci krútia hlavou a tvrdia, že to nie je pravda, ale uznajte, koľko vzruchu je pri našom terajšom prezidentovi?
Veľa.
Čo to znamená?
Sú toho plné média.
A čo znamená, že sú toho plné média?
Že všetka jeho doterajšia, budúca alebo hocaká iná činnosť, ktorá nie je práve za jedno s ústavným právom, zaujíma práve vás.
A toto je len jeden z príkladov.

Ďalší takýto príklad je riaditeľ Moon Corporations.
Toho chlapa nikto za 7 rokov existencie tejto firmy nevidel.
Nikto.
Dokonca ani ja a verte mi, snažila som sa ho vyhľadať. Ale ako každý iný novinár v tomto meste, som mala smolu.

Anonymita nadovšetko.
Teda až do zajtrajšku.
Áno, práve zajtra je ten deň, keď MC otvára novú chránenú rezerváciu, ktorej vybudovanie stálo nehoráznu sumu. Vyše 22 000 000 000 miliard dolárov. Ide o pozemok s rozlohou vyše 150 000 árov.
A práve na tejto akcii, ktorá šľachtí meno spoločnosti i jej majiteľa sa rozhodne práve tento záhadný muž predstaviť svetu.
Klišé.

A čo tým získa?
Reklamu. Publicitu. Dobré renomé.

A prečo?
Pretože väčšina novinárov tam zajtra bude práve preto, že sa tam objaví on. Vrátane mňa.
Samozrejme fandím prírode, ale článok o chránených druhoch zvierat by mi naozaj plat nedvihol.

Takže teraz sedím v taxíku, v dopravnej zápche a modlím sa, kedy konečne prejdem za mesto, aby som sa mohla dostať na letisko. Stihnúť lietadlo a odletieť Pánu Bohu za chrbát, aby som bola zajtra o druhej v tej slávnej rezervácií.

Pozitívum tejto cesty?
Hradí to firma.

Konečne na letisku.
Hodinky ukazujú 8:45, a ja mám 15 minút na to aby som sa dostala až na svoje sedadlo.
"Dovi.." Rýchlo som pozdravila taxikára a spolu s mojou "príručnou" batožinou sa vysúkala zo zadných sedadiel.

"Slečna.. Zabudli ste zaplatiť."

"Och ospravedlňujem sa.." Tvár mi očervenela do odtieňu rajčín a rýchlo som sa naklonila dnu, zaplatila som i s prepitným.
Keď som pod stresom, bývam roztržitá.

Ani som sa poriadne nestihla postaviť na nohy a už som sedela na zemi.
Niekto sa rozhodol, že treba chodiť so zavretými očami.

"Ospravedlňujem sa.." Ozval sa hlas, zjavne pána dokonalého, ktorý ma zramoval.

Pred mojou tvárou sa objavila natiahnutá dlaň a ja som sa pozrela do tváre mužovi, ktorému patrila.
Ak som si myslela že sa červenám keď som zabudla zaplatiť, tak teraz som bola stopercentne bordová.
On bol vážne pán dokonalý.

Samozrejme iba výzorovo, napomenula som sa vduchu.

Neprijala som jeho ruku a dostala sa na nohy svojpomocne. 

"Nabudúce dávajte pozor kade sa rútite..." Zamrmlala som a bez ďalších kecov sa mu stratila v dave ľudí. Na toto vážne nemám čas.

A naozaj som nemala.