Z PREDSTIERANIA LÁSKA ❤️

4.👦🏼

Po týždni nechodenia do školy som sa nejako pozbierala a vyrovnala som sa s tým. Ráno som si našla esemesku.
•Mel: Počuj prídeš už konečne do školy?
•Zoe: Áno... Daj mi 45 minút a som tam
•Mel: Okej čakám v triede
Rýchlo som vstala z postele a obliekla som si prvé čo mi prišlo pod ruku. Pobalilia som si všetko čo som nadnes potrebovala a zišla dolu. Na moje prekvapenie už nikto nebol doma. Mama bola v práci a Chloe už v škole. Z chladničky som si vytiahla raňajky čo mi nachystala mama a rýchlo som to doseba nahádzala. Bolo načase vyraziť. Nazula som si topánky a zabuchla som dvere. Rýchlym krokom som prišla do školy. Neviem prečo, ale cítala som sa tu akoby som to tu vôbec nepoznala. Na chodbách bolo akosi rušno. V tom chaose som do kohosi narazila. „Prepáč“ povedala som a zdvihla som hlavu. „Zoe?!“ „Matthew! Čo ty tu?“  Mne sa snáď snívalo! Matthew Jones so mnou chodil do triedy ešte na základke. Bola som doňho až po uši ale nikdy som mu to nepovedala. A keď už som bola odhodlaná priznať sa, bol preč. Presťahoval sa a tam to všetko skončilo. „No ja tu bývam“ povedal Matthew, „ale čo tu robíš ty?“ „Nedávno sme sa presťahovali. A teraz prepáč ale musím ísť.“ povedala som ale nečakala som na odpoveď hneď som odišla do triedy. „Kde toľko trčíš?!“ skríkla Melanie keď som si sadla do lavice. „Prepáč Mel, zarozprávala som sa na chodbe s Mattom.“ „Neverím! Rozprávala si sa z Mattom Jonesom? Playboyom tejto školy?!“ „No... Áno“ povedala som zmätene. „Čo je na tom také čudné?“ „Veď s Matthewom sa do reči len tak hocikto nedostane. Ale všetky baby sú z neho paf! Ale majú smolu, chodí s to pipkou Laurou z 1.B“
Nevedela som čo jej na to povedať, no našťastie vošla do triedy pani Lancastrová, profesorka angličtiny. Celú hodinu čosi kecala a ja som zasa zasnívane hľadela z okna. Prišla mi esemeska z neznámeho čísla.
•(neznáme): Čau, tu Matt. Prídi po škole na dvor. Dlho sme sa nevideli, pokecáme😎
•Zoe: Okej budem tam
Vyviedlo ma to z mieri. Niežeby som k Mattovi niečo cítila, ale pozvanie od playboya školy nie je len tak. Zvyšok dňa sa vliekol hroozne pomaly. Ale musím priznať že som sa na to stretnutie tešila. A možno preto to utekalo tak pomaly. Našťastie bola posledná hodina a tá bola suplovaná takže to bolo vpohode. A ešte k tomu nám suploval Lancaster a to bol presný opak jeho ženy, našej angličtinárky. On bol pohoďák zato ona bola až prehnane prísna. A ešte k tomu si potreboval čosi opravovať tak nám dal voľnú hodinu. „Pôjdeš so mnou po škole do KFCéčka?“ spýtala sa Mel. „Prepáč ale po škole už niečo mám.“ A tam sme to ukončili, našťastie. Nechcelo sa mi to všetko vysvetľovať a zrovna zvonilo tak som mala naponáhlo. Prehodila som si tašku cez plece, rýchlo zbehla dolu schodmi a vyšla som zadným vchodom na dvor. Na operadle lavičky už sedel Matthew. S úsmevom som za ním prišla. Náhle za nami pribehlo aj nejaké dievča. „Ahoj Zoe, toto je moje dievča, Laura.“ „A-ahoj.“ pozdravila som ju ale úsmev mi náhle zvädol. Ona stála za ním a ani sa neuráčila pozdraviť ma. Zozadu ho objímala a tvárila sa veľmi povýšenecky. „A čo ty?“ dodal rýchlo Matthew. „Máš chalana?“ „Ehmm..Čo? N-nie nemám.“ koktavo som odpovedala. „Takže stará dobrá Zoe. Presne taká ako si ju pamätám.“ „Asi to tak bude“ odpovedala som so zrakom upierajúcim na Lauru. Na tvári už som úsmev dávno nemala. Nedokázala som to ovplyvniť. Možno sa mi vrátili spomienky zo základky. A s nimi aj pocity. Presne tie ktoré som cítila vtedy. Možno toho chlapca zase milujem. A nedokážem to nijako ovplyvniť. A možno...ani nechcem.

Taak už sa nám tu ocitol Matthew 🤭💜uvidíme ako to všetko Zoe zvládne💪🏼👱🏻‍♀napíšte mi prosím do komentárov či mám v tomto príbehu pokračovať alebo či to mám celé vymazať🤐neviem totiž či sa vám to vôbec páči😓💔
•Gaabula💙