Z PREDSTIERANIA LÁSKA ❤️

9.🤗

Našu školu na tri dni zavreli kvôli vysokému počtu chorých žiakov. Ja som sa tomu vďakabohu vyhla. Dnes večer má prísť mama s Chloe od babky. Rozhodla som sa že to tu dám trochu dokopy pretože za ten týždeň som nepohla ani prstom. Najprv som poumývala náčenie, povysávala celý dom, umyla okná a zrkadlá, poutierala som prach všade kde sa dalo a nakoniec som navarila večeru. Spravila som maslové kuracie kari po indicky s ryžou. Sestrine obľúbené jedlo. Zbožnovala indickú kuchyňu, presne ako ocko. Nechala som to zatvorené v hrncoch aby to až tak nevychladlo a ľahla som si k telke. Zapla som si nejaký film a len tak som relaxovala. Nachvíľku som si zdriemla ale zobudila som sa na cinknutie správy.
•Matthew: Čau Zoe, dnes okolo ôsmej prídem po teba. Buď nachystaná🖐🏽
•Zoe: No..Dobre🙊
Bola som zmätená. Prečo so mnou chcel niekam ísť ? Potom mi ale došlo že s Laurou trávil čas aj cez víkendy alebo celkovo cez voľno. Vpodstate mi to teraz bolo jedno. Hlavne že nebudem doma musieť počúvať všetko čo sa týka babky. V tom sa odomkli dvere, a mama aj s Chloe vošli dovnútra. „Ahojte!“ skríkla som radostne. „Ahoj zlatko“ povedala mama a odložila všetky tašky do skrine na chodbe. „Páni!“ skríkla Chloe až som sa mykla. „Zdá sa mi to? Alebo tu naozaj vonia maslové kari?!“ „Poďte, naložím vám zakial to je teplé.“ Obe si sadli ku stolu a ja som im to priniesla. Prisadla som si k nim. „A ty si nedáš?“ spýtala sa mama. „Nie, o hodinu pre mňa príde Matthew a niekam pôjdeme.“ „Aaa.. kto je Matthew?“ spýtala sa nechápavo. Nedošlo mi že som jej o ňom nič nepovedala. „Pamätáš si toho chlapca ktorý stále niečo vymýšľal keď sme chodili ešte na základku?“ „Oh.. jasné že pamätám. To je on? Matthew Jones?“ „Áno presne ten. To je môj chlapec.“ Mama sa na mňa milo usmiala a nič viac nepovedala. „Ségra... Musím povedať že sa ti to parádne podarilo!“ pochválila ma Chloe. „Po tých babkiných žbľastoch som sa konečne normálne najedla“ dodala. Zasmiala som sa. Potom som sa odišla nachystať lebo bolo pol ôsmej. Obliekla som si úzke roztrhané rifle s bielym tričkom a dala som si na to púdrovo ružový sveter. Matthew mi napísal že už čaká pred domom. Zbehla som rýchlo dolu. Obula som sa a vzala som si kabelku. „Už idem mami! Neviem kedy prídem. Ahoj!“ nečakala som na odpoveď a vyšla som von. Matthew stál opretý o auto. Mal na sebe bielu košeľu. Vyzeral fakt dobre. „Sekne ti to“ nadhodil. „Ďakujem, aj tebe.“ Sadli sme si do auta a vyrazili sme na cestu. „Kam ideme?“ spýtala som sa počas cesty. „Uvidíš“ odvrkol. Vtom mi cinkla esemeska.
•Mama: Nechcem rušiť ale čo keby si toho chlapca pozvala zajtra k nám na večeru?
•Zoe: Okej..
Mama už neodpísala. „Matthew?“ spýtala som sa. „Áno?“ „Dnes som o tebe povedala mame. A..“ „Čo si jej povedala?“ spýtal sa zľaknuto. „Neboj sa. Povedala som jej že spolu chodíme.“ Odľahlo mu. „Chce aby som ťa pozvala zajtra k nám na večeru.“ „Jasné, rád prídem“ povedal Matt a pousmial sa. Tiež som sa usmiala. Zastavili sme pred Fast Foodom. Matthew nám objednal niečo do auta a odparkoval to na parkovisku. Obaja sme to do seba nahádzali. Doslova. Potom sme opäť niekam vyrazili. Bez slova sme sedeli v aute. „Ešte vyzdvihneme Rooneyho a Marca a pôjdeme do baru za mestom. Snáď ti to nevadí.“ povedal Matt. „Nie, vpohode.“ O chvíľu sme zastavili pred nejakým domom a Matthew zatrúbil. Z dverí vyšiel Marco. „Ahojte“ povedal a sadol si dozadu. „Ahoj“ pozdravili sme ho, a pokračovali sme v ceste. Onedlho sme stáli pred ďalším domom, presnejšie pred Rooneyho domom. Sadol si vedľa Marca. „Môžeme?“ spýtal sa Matthew. „Jasné“ odpovedal mu Rooney. Počas jazdy si Matt položil ruku na moje stehno. Trochu som znervóznela a on si to asi všimol pretože sa na mňa nachvíľu pozrel. Ale ruku preč nedal. Naopak. Chvíľu ju tam ešte nechal, potom ma chytil za ruku a celú cestu ma za ňu držal. Nehovorím že sa mi to nepáčilo, to nie, ale bola som trochu nervózna. Sama neviem prečo. Teraz sme už ale zastavili pred nejakým klubom a všetci sme vystúpili z auta. Matthew ma chytil za ruku a vošli sme dovnútra. Nato že bolo pol deviatej to tu poriadne žilo. Chalani odišli do zadu za nejakými dievčatami a my dvaja s Mattom sme zostali pri barovom pultíku. „Zoe, zabudol som ti povedať. Zarezervoval som nám izbu vo vedľajšej budove aby som si mohol dať aspoň pohárik. Dúfam že ti to nevadí.“ „Okej, vpohode.“ Nevadilo mi to. Aspoň sa trochu odreagujem. Matt nám objednal drinky a ja som to do seba šupla akoby nič. „Ty sa teda nezdáš Zoe“ nadhodil a zasmial sa. Naozaj neviem čo to do mňa vošlo. Nikdy predtým som nepila, ale teraz som to akosi nevedela ovplyvniť. A mama to vôbec nemusí zistiť keďže prespíme tu. Matthew si tiež trochu vypil. „Poď tancovať“ navrhol a potiahol ma za ruku. Tancovali sme tam ostošesť a na moje prekvapenie som sa vôbec nehanbila. Možno to bude tým že som mala trošičku hladinku. Ale páčilo sa mi to. Po dlhšej chvíli sme išli naspäť k pultíku. Teraz som si dala len slabý drink, skoro vôbec tam nebol alkohol. Zato Matthew to tam do seba hádzal jedna radosť. Zostali sme tam dlho do noci a potom sme šli do tej zarezervovanej izby. Ráno som sa zobudila polonahá vedľa Matthewa. Zo včera som si veľa nezapamätala. Okrem tancovania a pitia, vôbec nič. Zľakla som sa. „Nie,nie,nie,nie!“ skríkla som. Nato sa Matthew zobudil. „Čo sa deje?“ spýtal sa nechápavo. „Prepáč Matthew. Toto sa nikdy nemalo stať. Bol to omyl.“ „O čom točíš Zoe?“ stále nechápal. „Veď sa pozri. Nechcela som sa s tebou vyspať.“ Matthew sa zasmial. „Čo sa ľakáš“ prehrabol si vlasy. „Nič nebolo.“ Upokojilo ma to. Ešte som sa na to necítila byť pripravená.