Percy Jackson - stratení v čase [POZASTAVENÉ]

Ako sa tam dostala ...

Percy

Hneď ako som odpálkoval Dianu, utešil a dobozkával sa s Annabeth sme dorazili k bazénom. Boli super ale na more nemali. Každé dievča okolo ktorého som s Annabeth prešiel vyvaľovalo oči a vzdychalo nad mojou postavou. Cítil som sa trápne. Celé 2 mesiace čo sme na škole si ma nevšimnú a teraz keď ma vidia bez trička začnú so mnou flirtovať? Super. Bál som sa že Annabeth bude žiarli k svojim priateľom je dosť majetnícka. A myslím že aj žiarlila ale ja som každú jednu babu poslal preč s tým že sa chcem venovať priateľke. Na Annabeth to zapôsobilo. Chytil som ju za ruku a skočili sme do toho najväčšieho bazéna. Začali sme sa oblievať. No vlastne som na ňu začal posielať vlny. Začať vojnovú bitku so synom Poseidóna asi nie je dobrý nápad. Za chvíľu bola celá mokrá a išla si utrieť tvár.

Annabeth

Percy ma chytil za ruku a spolu sme skočili do bazéna. Začal ma špliechať a aj ja jeho ale priznajme si že proti nemu som nemala šancu. Vytváral niekoľko vĺn za sebou ktoré ma neprestajne špliechali do tváre. Po chvíli som sa vzdala lebo od chlóru v očiach som poriadne ani nevidela kde Percy stojí. Utrela som si tvár uterákom a chcela sa vrátiť ku Percymu. Keď do mňa vrazilo malé dievča mohlo mať tak 13 rokov. Vrazilo do mňa a obe sme padali keď zrazu Percy vyvolal vlnu ktorá nás obidve zachytila a my sme sa vyhli bolestivému pádu na zem. Vlna nás vtiahla do vody a Percy sa rýchlo odvrátil aby to vizeralo že nič neurobil. ,,Ako si to urobil!" vyhŕklo to dievča. ,,Neviem o čom to hovoríš. Ja som tu sedel a čakal na moju priateľku." sebavedome povedal a ja by som mu to aj verila kedy som nevedela že ovláda vodu. ,,Neklam videla som ťa ako si tu vytváral tie vlny a teraz si jednu vytvoril aby nás zachytila! Oblievali ste sa tu a ty nie si mokrý. Čo si zač? Si mimozenšťan alebo príšera?" a boli sme v háji. Percy sa smial ako divý a ona na neho nechápavo civela. Ako mohla vidieť cez hmlu? Ako jasné niektorý smrteľníci to dokážu ako napríklad Percyho mama ale prečo aj ona. Alebo že by bola tiež poloboh? Musíme to zistiť a ak áno priviesť ju do tábora sama dlho neprežije. Pozrela som sa na Percyho a prikývla na znamenie že jej musíme povedať pravdu.

Percy

Annabeth si išla utrieť tvár a ja som na ňu čakal vo vode. Videl som že oproti nej beží niake dievča vrazilo do nej a ja som rýchlo vytvoril vlnu aby nespadli. Prikázal som jej aby ich vtiahla do vody a o chvíľu už obidve stáli vo vode predo mnou. Rýchlo som sa otočil aby ma niekto náhodov neupodozrieval. Zrazu na mňa to dievča zakričalo: ,,Ako si to urobil!". Rýchlo som musel niečo povedať: ,,Neviem o čom to hovoríš. Ja som tu sedel a čakal na moju priateľku." povedal som to čo najvieruhodnejšie ako som vedel. No ju som nepresvedčil.,,Neklam videla som ťa ako si tu vytváral tie vlny a teraz si jednu vytvoril aby nás zachytila! Oblievali ste sa tu a ty nie si mokrý. Čo si zač? Si mimozenšťan alebo príšera?" Nemohol som si pomôcť a začal som sa smiať na celé kolo. Oni na mňa pozerali ako na blázna. Ale musíte priznať že predstava že som mimozenšťan je dosť zábavná. Vedel som že musí byť poloboh alebo vidieť cez hmlu. Annabeth prikývla na znamenie aby som povedal pravdu. ,,Nie nie som mimozenšťan a ani príšera." ,,Nie si? Tak čo si zač už niekoľko týždňov utekám a v každom meste ma napadne niaka príšera mám strach čo sa to deje?" rozplakala sa. Objal som ju: ,,To je v poriadku. Ako sa voláš?" Annabeth sa na ňu dívala so súcitným pohľadom. ,,Volám sa Viktória. Mám 13 rokov. A kto ste vy?" ,,Ja som Percy Jackson a toto je moja priateľka Annabeth Chase. Sme tu na školskom výlete." ,,A.... ako....si to.....urobil....s....tou....vo...vodou." povedala medzi vzlikami. ,,Vieš Viki poznáš grécke báje? A gréckych bohov? To všetko nie je len výmysel vsetky tie príšery aj bohovia existujú. Stále žijú a presúvajú sa so západnou civilizáciou. A niekedy prídu na zem a majú deti ako sme my. Polobohov. Potomkov boha a človeka. Tí polobohovia sú neustále v nebezpečenstve ale je jedno miesto kde sú v bezpečí volá sa to tam Tábor polokrvných je na Long Islande je to vlastne jediné miesto kde sme v bezpečí. Je tam ochranná bariéra za ktorú sa príšery nedostanú. Polobohovia sa tam učia ako prežiť a z niektorých sa stanú hrdinovia." vysvetľoval som čo najlepšie som vedel. ,,Ak je to jediné bezpečné mieste prečo si tu a nie tam? Veď tu si v nebezpečenstve teba nenapadajú príšery?" povedala a ja som vedel že ju to nauzaj zaujíma. ,,Niektorý polohobovia dokážu žiť aj v normálnom svete. Sú silnejší než iný. Niektorý chodia na školský rok domov iný tam zostávajú celý rok. Ja s Annabeth chodíme do tábora len cez prázdniny." ,,Aj ty si polobohyňa?" obrátila sa k Annabeth. Annabeth prikývla so slovami: ,,Áno ja som dcéra Atény bohyne vojenskej straténie a múdrosti." Takto sme sa s ňou dlho rozprávali hovorili jej o našom živote o Cheirónovi o tábere vlastne o všetkom. Len čo sme sa o všetkom porozprávali zjavil sa za nami Chris. Našťastie nič nepočul. ,,Hej Jackson takže plávať nám vieš ty drevo." smial sa. Nevydržal som a vybehol na neho: ,,A kto ti povedal že neviem. Stavím sa že ty som ťa predbehol aj keby si mal 10 metrový naskok!" Chris očervenel ako paprika. ,,Dobre Jackson ako chceš dáme si závod. 2 dĺžky. Platí alebo si si to rozmyslel?" ,,Platí." povedal som odhodlane. Možno to bola hlúposť Chris proti mne nemal šancu ale ja som mu musel raz a navždy dokázať že nie je vo všetko najlepší. Pozrel som sa na Annabeth a ona prikývla. S Chrisom sme sa postavili na kraj plaveckého bazéna. Skočil do vody a ja som mu dal 10 metrový náskok ako som povedal potom som skočil do vody aj ja. Plával som najrýchlejšie ako som vedel a nútil som prúdy aby so mnou spolupracovali. Už za pár sekúnd som ho dohnal a aj predbehol. Keď som dorazil do cieľa všetci na mňa prekvapene civeli. Bolo to asi tým že ich úžasný kapitán plaveckého týmu Chris bol ešte ďaleko za mnou. Ja som sa uškrnul. Keď Chris konečne dorazil vyplašene sa na mňa pozeral. A máš to. Preletelo mi hlavou. Pozrel som sa na Annabeth a Viki ktoré stáli pri kraji a žiarivo sa na mňa usmievali. Žmurkol som na nich. Chcel som vyliesť z vody ale uvedomil som si že by som bol suchý a tak som rýchlo naberal vodu do oblečenia ako špongia. Šplhal som sa k nim po schodíkoch na kraji bazéna keď sa zrazu niečo stalo. V bazéne sa začalo tvoriť obrovský vír a mňa s Chrisom vťahovalo do vnútra. Uprostred víru sa zjavila Charybda. Čo tak do frasa robí! Veď má byť v mory oblúd alebo ako to poznajú smrteľníci v bermudskom trojuholníku. Snažil som sa ovládnuť prúdy ale nešlo to. Proti Charybde sám nemám šancu. Navyše som musel zachrániť aj toto otravného Chrisa. Chytil som ho za ruku a snažil sa dostať k brehu. Stálo ma to veľa síl ale nakoniec som ho tam dotiahol. Všetci sa prekvapene dívali na bazén a nikto sa ani nepohol. Teda až na Annabeth a Viki. Keď videli ako sa snažím s Chrisom dostať von z bazéna rýchlo pribehli. ,,Annabeth, Viki rýchlo vytiahnite ho už ho dlho neudržim."
baby ho chytili za ruky a už ho ťahali von z bazéna.

Annabeth

Percyho vyzval Chris na súboj a Percy ho prijal. Chápala som to. Percy sa veľmi trápil keď videl ako Chris všetkých terorizuje a on mu v tom nemôže zabrániť. A určite ho už štvalo že ho ako syna Poseidóna urážaju že nevie plávať. Percy sa na mňa pozrel a ja som prikývla. Stáli na kraji bazéna. Chris skočil a Percy čakal aby mu dal ten 10 metrový náskok. Možno si hovoríte že ho už nedobehne ale to ste ešte nevideli Percyho vo vode. Keď Chris preplával 10 netrov Percy ladne skočil za ním a snažil sa dohnať ten náskok. Bol fakt sexi. Pri plávaní sa jeho svaly napínali a ja som sa začínala červenať. Za chvíľu už bol Percy v cieli. S Viki sme sa usmievali od ucha k uchu. Percy na nás žmurkol. Za mnou som počula ako si všetky baby šepkajú o tom že Percy je fakt kus a začali rozoberať ktorá mi ho preberie. Mala som chuť sa otočiť a vytmaviť im to ale všimla som sa že sa niečo deje. Percyho niečo strhlo z rebríka. Veľmi som sa zľakla. Hľadela som na jeho vyplašený výraz. Keď som si to všimla. V strede bazéna bola Charybda. Srdce mi vynechalo najmenej 15 úderov. Čo tu robí? Prečo nie je v mori oblúd! Dúfala som že tu nie je aj Skylla. Tá tu našťastie nebola. ,,Annabeth čo to je?" spýtala sa Viki s obavami v hlase. ,,Charybda príšera z mora oblúd." dívala som sa ako Percy bojuje s prúdmi a ťahá Chrisa ku okraju bazénu. ,,Z čoho?" opýtala sa ešte raz. ,,To ti vysvetlíme potom. Poď rýchlo Percy ho večne neudrží." A už sme sa sklonili ku okraju pri ktorom už čakal Percy. ,,Annabeth, Viki rýchlo vytiahnite ho už ho dlho neudržim." vyhŕkol Percy a ja som mu videla na jeho krásnych očí únavu. Chytili sme Chrisa za ruky a ťahali ho z vody. Hodili ho na dlažbu a bežali za Percym. Zatiaľ čo Chris vykašliaval vodu pribehli sme k Percymu. Podávala som mu ruku ale on povedal: ,,Nie Annabeth musím ju zabiť inak nezmizne." ,,Chaluhový mozoček neblázni. Musel by si ju bodnúť aspoň 100 krát aby si jej ublížil. Nedokážeš ju zabiť nie sám Percy." so slzami v očiach som už liezla za ním ale on povolal vodu a tá ma vyniesla na dlažbu. ,,Percy pusti ma ja ti chcem pomôcť ona ťa zabije." kričala som bolo mi jedno ako to bude vyzerať nenechám ho zomrieť samého. Z očí sa mi rynuli slzy. Percy sa len usmial, utrel mi slzy a pobozkal ma ako nikdy. ,,Vrátim sa Anabeth. Vždy sa k tebe vrátim prisahám na rieku Styx." povedal. ,,Daj jej pár úderov aj za mňa." usmiala som sa. ,,Annabeth dostaň tých ľudí od tiaľto myslím že tu bude potopa." prikývla som a utekala stlačiť tlačidlo poplachu. Našla som ho stlačila a všetci ľudia sa začali drať von z budovy. Bála som sa o Percyho. Nechcela som ho stratiť ale musím mu veriť veď je najväčší hrdina za posledných pár storočí ak nie tisícročí. On to zvládne.