Percy Jackson - stratení v čase [POZASTAVENÉ]

Proroctvo

Percy

Ann odišla ku svojim súrodencom. Našiel som Rebecu išla smerom k nášmu stolu. Nevedel som čo jej poviem. Ešte nikdy s nikým som sa nerozprával ako brat so sestrou ale hádam to príde samo. Ak to vôbec príde.
,,Percy! Si-si v poriadku?" spýtala sa ma hneď ako sme obaja prišli k nášmu stolu. Neodpovedal som. Hľadal som pravé slová ale ona ma predbehla. Asi som váhal s odpoveďou pridlho.
,,Percy prosím povedz niečo alebo ma prefackaj len sa so mnou prosím rozprávaj. Prosím." nevedel som čo jej mám povedať. Medzitým sa rozplakala.
,,Prepáč mi to. Prepáč. Ja - ja neviem čo som si myslela. Viem že sa to odpustiť nedá ale chcem aby si vedel že ma to hrozne mrzí."

Rebeca

Vôbec neodpovedal. Slzy sa mi drali na povrch ale on nič. Díval sa na mňa. Vlastne už pár sekúnd sa díval skôr za mňa. Otočila som sa. Mierilo k nám rišavé usmiate dievča.
,,Percyyyy ahooooj!" kričala už z diaľky.
,,Vieš ako dlho vás zháňam. Prečo ste ma neprišli pozrieť? A koho to tu máš?" spýtala sa.
,,Ja som Rebeca." sústredene na mňa pozerala.
,,A ja Rachel. Som orákulum. Aký je tvoj rodič?"
,,Poseidón." povedala som tak potichu že ma až prekvapilo že to počula.
,,Percy má sestru!!! A prečo sa potom tváriš ako keď ti zakážu používať hurikány pri boji o vlajku?" pozrela na Percyho. Ďalej bol ticho. To že nič nepovedal bolo horšie ako keby mi nadával. Pozrela sa na mňa začala sa okolo nej tvoriť zelená hmla a oči sa jej premenili na smaragdové.
,,Bohovia moji to nie! Zapchajte jej niekto ústa!" vykríkol Percy po dlhom mlčaní. Peskočil stôl a napchal Rachel do úst jablko ktoré držal v ruke. Aj by som sa zasmiala keby to bolo v inej situácii. Percyho odhodilo a on pristál pri Athéninom stole. Ann mu pomáhala na nohy a on neprítomne hľadel na Rachel. Zrazu prehovorila trojitým hlasom:

Synovia mora, podsvetia, ohňa a blesku spolu s dcérami múdrosti, mora, podsvetia a holubice sa vyberú na cestu ďalekú.
Chcú zachrániť svet no zdržia len odvetu.

Keď sa čas s matkou spojí,
záhuba bohov sa strojí.

Nepriateľ čo už dva razy porazený bol zas povstáva.
Porazí ho len jeden. A to ten čo ho za to už raz ovenčila sláva.

Výprava sa síce úspešne zakončí.
No pre hrdinov sa to zle skončí.

Darmo budú prelievať priatelia slzy pre nich .
Zabudne svet polobohov na nich.

Rachel odpadla. Apollónovci ju ošetrovali a všade zavládlo úplné ticho. Prelomil ho Cheirón:
,,Percy, Annabeth, Jason, Piper, Leo, Rebeca a Viktória zídeme sa v hlavnej budove! Ostatný sa uberú do svojich ubikácii. Želám vám dobrú noc!"
S Cheirónom sme išli do hlavnej budovy. Len čo sa zavreli dvere môj brat sa rozkričal:
,,Toto nemyslíte vážne! Poslať neskúsených táborníkov na výpravu ktorá sa aj tak má skončiť pre nás zle!" zjapal na celé pľúca.
,,Percy ukľudni sa. Vieš že proroctvá majú mnohokrát iný význam než sa zdá." chytila ho za plece Annabeth.
,,No mne sa to zdá celkom jasné!: Výprava sa úspešne zakončí.
No pre hrdinov sa to zle skončí.
Darmo budú prelievať priatelia slzy pre nich.
Zabudne svet polobohov na nich.
To nevyzerá na iný význam než ten že ale sami pri tom zomrieme!!! A aby ste vedeli ty a už vôbec nie ty v žiadnom prípade nepôjdete!" ukázal na mňa a Annabeth.

Percy

Prečo zase my! Ďakujem ti Apollón! Nedovolím aby išli Ann a Rebeca na výpravu. To v žiadnom prípade.
,,Ty mi to nemôžeš zakázať Perseus!"
rozkričala sa na mňa Annabeth.
,,Ale môžem a aj zakazujem. Pokiaľ dýcham a žijem nedovolím ti ísť na výpravu odsúdenú k záhube. A jej tiež nie! Annabeth prosím. Ste to najlepšie čo ma v živote postretlo. Nemôžem vás stratiť." hovoril som už kľudne.
,,V proroctve sa jasne hovorilo o dcére múdrosti a mora." namietal Cheirón.
,,Tak nech pôjde iná dcéra Athény. A môžeme zobrať niaku kyklopku. Veď niektorí kyklopy sú potomkami Poseidóna." snažil som sa nájsť iné riešenie.
,,Nie." povedali Rebeca a Annabeth jednohlasne.
,,Nie? Ak pôjdu ony nepôjdem ja. Nemôžem sa prizerať ako pod mojim vedením niekto umrie." vybuchol som. Bola to samozrejme hlúposť. Chcel som ich chrániť aj za cenu vlastného života ale ony mi nedávalina výber. Všetci tam stáli s otvorenými ústami. Asi nemohli uveriť tomu čo som práve povedal.
,,Percy ale ak nepôjdeš nemáme syna mora." váhavo povedal Jason.
,,To nie je môj problém! Na to proroctvo zabudnime. Možno tým nemyslia nás ale niake deti o dvesto rokov." vedel som že to nie je pravda ale skúsiť som to musel.
,,Odmietaš zúčastniť sa na výprave?" spýtal sa Cheirón. Pozrel som na dievčatá. Ich neoblomné pohľady mi prezradili že neustúpia.
,,Áno." vzdychol som.
,,V tom prípade opusť hlavnú budovu." povedal smutne.
,,Ale Cheirón Percy sa nám môže pri lúštení hodiť." povedala Viki. S tým dievčaťom som sa už naozaj dlho nerozprával.
,,Dobre teda. Percy si ochotný?" prikývol som.
,,Prvý verš je jasný." skonštatoval som.
,, Keď sa čas s matkou spojí,
záhuba bohov sa strojí. - To znamená že Kronos a Gaia povstávajú. " pokračovala Ann.
,,Ako si tým môžeš byť taká istá?" spýtal som sa jej.
,,Mala som taký sen ..... (nechce sa mi ho opisovať tak si ho prosím domyslite)." prerozprávala nám svoj sen.
,,Nepriateľ čo už dva razy porazený bol zas povstáva.
Porazí ho len jeden. A to ten čo ho za to už raz ovenčila sláva. - To bude Kronos. Prvý raz ho porazil Zeus a druhý raz Percy. Buď ho môže poraziť len Zeus alebo Percy a podľa toho môjho sna ... Gaia povedala: Počul si Fineusa iba Perseus Jackson alebo jeho potomok porazí môjho syna" pozrela na mňa pohľadom: vidíš potrebujeme ťa.
,,Výprava sa úspešne zakončí. No pre hrdinov sa to zle skončí. - To môže znamenať že zomrieme alebo sa stane niečo zlé." ujala sa smutne slova Piper.
,,Darmo budú prelievať priatelia slzy pre nich. Zabudne svet polobohov na nich. - Tomuto nerozumiem vôbec ale to sa vyrieši neskôr." znovu hovorila Annabeth. Muselo to byť pre ňu hrozné - neznášala keď niečo nevedela.
,, No mne sa to zdá celkom jasné. Strýčko Leo bude všetkým chýbať." povedal Leo žartovne. Ten teda nikdy nestratí úsmev z tváre.
,, Ale aj tak sa na nás neskôr zabudnú. To dáva zmysel." povedal Jason. Takto sme ešte dlho preberali výpravu ... ktorej sa nezúčastním. Počúval som ich a občas sa aj zapojil. Bolo to čudné.
,,No máme ešte mesiac čas na premýšľanie..." pohľad mu zablúdil ku mne. ,,... takže už chodte spať." poslal nás do svojich ubikácii Cheirón.
,,Percy môžeš na slovíčko?" spýtal sa Jason hneď po tom ako sme opustili hlavnú budovu. Neodpovedal som mu a obrátil sa na odchod.
,,Percy!" zakričal a rozbehol sa za mnou. Chytil ma za rameno a otočil si ma ku nemu. Pozeral som sa do zeme.
,,Prečo sa správaš ako malé decko?!" zrúkol na mňa. Ďalej som bol ticho. Jason je asi taký vysoký ako ja takže je ťažké mu odporovať.
,,Ty si naozaj ..." začal.
,,Čo som Jason?! Hmmm! Zbabelec! Áno! Som zbabelec ale radšej budem zbabelec ako hnať priateľov na istú smrť!!! Na to nemám." jeho stisk povolil. Súcitne sa na mňa pozrel a chcel asi povedať ďalšie tie jeho múdre a blbé keci ale to som už bol na ceste do ubikácie. Vošiel som dnu a namieril si to k fontáne od otca. Zobral som jednu zlatú drachmu a otvoril okno. Na hladine fontány sa urobila dúha. Rozmýšľal som komu zavolám. Moja prvá voľba bola moja mama aleeee ... musel som zavolať Nicovi a povedať mu o výprave na ktorej sa má zúčastniť.
,,Ó bohyňa Iris príjmi moju obetu." zlatú drachmu som vhodil do dúhy.
,,Nico di Angelo...." uvedomil som si že vlastne neviem kde presne Nico je. Mohol byť kľudne aj v Grécku.
,,...podsvetie." skúsil som šťastie. A Tyché (bohyňa šťastia a ďalších milión vecí) stála pri mňe. Predo mnou sa objavila tvár čiernovlasého chalana.
,,Nico!" zakričal som na neho.
,,Percy?" nie Grover ...
,,Nico musíš sa vrátiť do tábora." povedal som asi neliehavejšie než som chcel. No vlastne som to povedal tak akoby išlo o život.
,,Čože? Čo sa stalo? Je Viki v poriadku?"
,,Jednoducho príď bude výprava." nechcelo sa mi mu to vysvetľovať. Už som chcel prerušiť spojenie keď sa spýtal:
,,Percy ja tu mám ešte prácu o 15 dní som tam ok?"
,,Dobre." prerušil som spojenie.

O pár dní

Annabeth

Percy ma nahneval. Chápala som prečo to robí ale nás nepresvedčí. Už 15 dní som sa s ním nerozprávala. A on už 15 dní nevyšiel z ubikácie. Občas tam zašiel Jason akebo niekto iný ho skontrolovať. Ale aj tak sa nedostal ďalej než po dvere. Nechápem kto mu nosil jedlo a pitie ale mám podozrenie že v tom má prsty Poseidón. Čas výpravy sa blížil. Už ubehlo 15 dní čo je viac než polovica. 25. sme mali vyraziť teda ak Leo s Hefaistovcami dokončia ten ich dopravný prostriedok. Nikomu nechcú povedať čo to je. Asi pred dvoma týždňami sme volali Nicovi cez Iris a chceli mu oznámiť že sa koná výprava. No on už o tom vedel. Dosť ma to prekvapilo ale asi mu dal vedieť Cheirón. Povedali sme mu proroctvo a asi si viete predstaviť jeho reakciu. V tomto je úplne rovnaký ako Chaluhový mozoček: ,,Viki nepôjde." O tom že Percy nejde sme mu radšej nepovedali. Je pekné že nás chcú chrániť ale ak by sme ich mali poslúchnuť tak to dopadne tak že by išiel len Percy pretože on by chcel zachrániť nás všetkých. Samozrejme Nico by sa za ním vyparil a nakoniec by boli na výprave oni dvaja. A pretože my ich aj tak nikdy nepočúvame by sme išli za nimi. Späť do reality. Pri bariére bol niaky rozruch. Niaka príšera sa snažila dostať dnu. Nevenovala som tomu pozornosť až do vtedy kým sa bariéra neroztrieštila na milión kúskov a tá príšera sa nedostala dnu. Bol to Minótaurus. Percyho starý kamarát.