Percy Jackson - stratení v čase [POZASTAVENÉ]

Sen

Annabeth

Will odchádzal na obed a bol taký milý že mi dovolil zobrať si jednu fľašku nektáru a pár kúskou ambrózie aj do zásoby. Nikdy neviete kedy sa zíde. A pri mojom a Percyho šťastí.... hlavne pri Percyho šťastí sa nám určite zíde. Bojím sa o neho. Zažil toho už dosť ale vždy sme to ustáli. Mám pocit že sa stane niečo zlé. Nikdy. Naozaj nikdy sa len tak nezložil. Bojím sa že to je cena za návrat z podsvetia ... alebo horšie - bojím sa že si ho podsvetie chce zobrať naspäť. A dosť Annabeth! Nemôžeš takto myslieť. Prekonáme to a potom sa raz vezmeme a budeme mať spolu krásne a múdre deti. Keď som prechádzala okolo hlavnej budovy Cheirón ma zastavil: ,,Annabeth čo sa to deje s Percym?" spýtal sa. ,,Ja neviem. Nebojte sa. Dá sa do poriadku len je toho na neho teraz priveľa." dúfala som v to ale niečo mi našepkávalo že to tak nie celkom bude. ,,Som rád že ste tu s nami." povedal neprítomným pohľadom. Na čo asi myslí? Asi na niečo čo môže pomôcť Percymu. Odcválal a ja som pokračovala cestou ku Poseidónovej ubikácie. Prekvapilo ma že pred dverami stojí Rebeca a váha či má vojsť. ,,No poď už lebo tu vystojíš dieru." asi ma nepočula prísť lebo sa strhla. ,,Uf to si ty Ann. No ja neviem čo mu mám povedať." ,,Povedz mu pravdu. Čo cítiš a tak..." usmiala sa a vošli sme dnu. ,,Percy?" spal na posteli ako som ho nechala. Bol celý spotený a od sĺz. Asi mal zlý sen lebo vykrikoval: ,,Nie nie Annabeth, Rebeca nieee. Nesmieš umrieť." sadla som si na okraj postele a zatriasla ním. ,,Percy som tu. Neboj sa. Zobuď sa všetko je v poriadku." prudko sa posadil. Chytila som ho za ruku a preplietla si s ním prsty. ,,Bol to len sen." povedala a sadla si vedľa mňa Rebeca. ,,A-a-Annabeth?" ,,Pššššt Percy všetko je dobré sme tu s tebou." znovu zaspal držiac ma za ruku. ,,Myslím že sa s ním porozprávam neskôr." skonštatovala Rebeca. Prikývla som. ,,Ann?" obrátila sa vo dverách. ,,Áno?" ,,Bude v poriadku?" ,,Ja-ja neviem Rebeca. Neviem čo s ním je a ani či bude v poriadku. Keď ho takto vidím ... takého zraniteľného .... trhá mi to srdce. Neviem čo mám robiť. Neviem ako to bude ďalej. Neviem či to bude zase ten starý Percy." niekomu som už musela povedať pravdu. Nedokázala som to už v sebe ďalej dusiť. Nemôžem uveriť že zajtra presne takto pred týždňom sme ešte spokojne sedeli v bazéne a rozprávali sa. Ľahla som si k nemu a zaspala. Viem že je ešte len obed ale bola som strašne unavená. V sne sa mi zjavila moja mama - Athéna.
 ,,Mami?"
,,Annabeth."
,,Čo robíš v mojom sne?"
,,Potrebovala som sa s tebou porozprávať. Budú sa diať strašné veci. Gaia- Matka Zeme a tiež Kronova ...
,,Ja viem kto je Gaia mama. Som dcéra bohyne múdrosti."
,,Samozrejme. Prejdime k veci. Zeus si neželá aby ste sa o tom dozvedeli ale ja myslím že je dôležité aby ste to vedeli. Gaia sa preberá a zbiera kúsky Krona. Nemôže sa prebrať úplne ale dokaže prebudiť svojho syna."
,,Čože?! Ako je to možné? Percy ho zabil! Ako to že zbiera jeho kúsky! Majú byť rozprášené po Tartare!" kričala som. ,,Mám toho dosť! Načo sú všetky tie vojny keď ho zase Gaia obnoví!"
,,Nekrič dcérenka. Nestane sa to hneď. A určite to nezasiahne vašu generáciu. Predpokladáme že sa to stane až o najmenej sto rokov."
,,Skvelé takže vo vojne budú bojovať naše vnúčatá a možno až pravnúčatá. No nie je to super." sarkazmus zo mňa až sršal.
,,Je mi to ľúto. Nemôžeme to zastaviť len oddialiť. Bohovia nie sú všemocní"
,,Prečo mi to hovoríš? Načo zrazu toľko pozornosti?"
,,Ja viem že nie som matka roku..."
,,Tak to teda nie ste." zamumlala som si pre seba."
,,...a nevenujem sa ti ako Poseidón Perseovi ale mám ťa rada." obraz mojej mami sa zamyhotal. (je to vobec slovo?)
Sen sa zmenil. Bola v ňom spiaca žena a s niekym sa hádala.  No nie spiaca ale vyzerala že spí. To musí byť Gaia. ,,Musíme ich odpratať z cesty! Počul si Fineusa - iba Perseus Jackson alebo jeho potomok porazí môjho syna. Musíme sa ho zbaviť." zhrozila som sa. ,,Ale pani moja nemyslím že je Perseus až taká hrozba. A kde mienite ukladať kúsky Krona?" nevidela som kto sa pýtal. ,,No kde asi? Na Kréte. V jaskyni kde sa narodil Zeus. Nebude to irónia? - otec čo povstane na mieste kde sa narodil jeho syn čo ho prvýkrát zhodil do Tartaru. Do mesiac budem mať asi tretinu jeho tela." kruto sa zasmiala. Sen sa skončil. Zobudila som sa na to ako sa mi niekto hral s vlasmi. Nemusela som ani otvoriť oči aby som vedela kto to je. Len jeden človek to vedel robiť tak upokojujúco a jemne. A naviše kto iný by bol v Poseidónovej ubikácii? Jedine Tyson a s ním som určite nezaspala v posteli.
,,Už ti je lepšie?" spýtala som sa bez pozdravu.
,,Keď si so mnou tak áno." milujem ho.
,,Nemôžeš nás takto strašiť Chaluhový mozoček. Čo sa ti snívalo?"
,,Nič." zaklamal.
,,Chápem. Nechceš o tom hovoriť." veľmi ma zaujímalo čo ho tak vyviedlo z miery ale nechcela som mu to pripomínať. Muselo to byť naozaj hrozné.
,,Ann prosím neber to zle .... ale teraz nie."
,,Chápem Vodníček." zasmiala som sa.
,,Vodníček? Tak si mi ešte nikdy nepovedala." jeho výraz stál za to.
,,Zmena je život. A Percy máme problém...." chcela som mu povedať o rozhovore s Athénou ale zastavil na:
,,Áno viem. Ešte stále som nejedol. Ráno som zmeškal raňajky potom aj obed a o pár minút je večera a neviem ako ty ale ja som hladný." zas ten pohľad zlatučkého tuleňa!
,,Ty si blázon Percy. Mimochodom ráno som namiesto raňajok hovorila s Poseidónom. Namiesto obedu ošetrovala teba. A ty mi hovoríš niečo o tom že si hladný!" o Athéne mu poviem neskôr. Nechcem mu pridávať starosti.

Percy

Bol som veľmi rád keď ma Chytrolínka s Rebecou zobudili. Ten sen bol .. bol strašný. Najhoršie na tom je že polobohovia nemajú väčšinou sny ale vízie. Ak to tak bude som pripravený tomu zabrániť. Nedovolím aby sa Annabeth alebo Rebece niečo stalo.
,,O pár minút?!" zvískla až mi zaľahlo v uchu.
,,Do Styxu Annabeth! Moje ucho!"
,,Prepáč." ospravedlnila sa zadržiavajúc smiech.
,,Ako to že o pár minút? Zaspala som len na chvíľku." konečne aj ona niečo nechápe.
,,No neviem ako ty ale ja ťa už dobrú hodinu a pól sledujem ako spíš." venoval som jej šibalský úškr.
,,Koľko minút?" spýtala sa vyľakane.
,,Desať. Prečo sa pýtaš? Veď za dve minúty si tam. Máme ešte čas." nechápem načo tak stresuje.
,, Musím sa ísť ešte prezliesť." povedala.
,,Ale veď si nádherná." ja tie baby nikdy nepochopím.
,,To je síce milé ale som aj spotená a špinavá. Papa." zatvorila za sebou dvere. O sekundu sa zase otvorili: ,,Ideš so mnou?" spýtala sa ma. Moc sa mi nechcelo ale žalúdok prehovoril. Škvrrrrk.
,,Asi áno. Dám si iné tričko počkaj sekundu. Toto je trochu od krvi." rýchlo som na seba navliekol prvé čo bolo v skrini a zamierili sme k Athéninej ubikácii. Po ceste mi Annabeth vysvetlila prečo sa Rebeca správala tak divne a prečo sa ma bála a ustupovala predo mnou.
,, Tu ma počkaj." ukázala Ann na miesto pred dverami jej izby. Prikývol som a ona vošla dnu.
,,Ahoj Percy." pozdravila ma Susan.
,,A-ahoj?" váhavo som ju odzdravil. Nič proti nej nemám. Ona nám s Ann fandí ale problém je v tom že niekedy to už naozaj preháňa.
,,Prečo čakáš pred dverami?" spýtala sa ma.
,,Ann sa chce pred večerou prezliesť."
,,Ale prosím ťa nehovor mi že si ju ešte nevidel v spodnom prádle." no nevravel som! Nadychoval som sa na odpoveď no našťastie sa otvorili dvere a vyšla Ann. Uuuuf zachránila ma pred kolosálnym trapasom.
,,To že ma videl v spodnom prádle predsa neznamená že ma bude stále očumovať." to dievča má uši všade! Preplietli sme si prsty a išli na večeru. Po ceste nás sprevádzali pohľady ostatných táborníkov.
,,Mám niečo na tváry?"spýtal som sa Ann.
,,Áno."
,,Čože?" začal som si utierať tvár tričkom.
,,Máš tam tie najkrajšie oči a úsmev na svete." zasmiala sa a dala mi letmú pusu.
,,Za čo som si to zaslúžil?" zvyčajne hovorím komplimenty ja jej. Nie ona mne.
,,Za nič. Si tu so mnou a hlavne si v poriadku." až teraz som pochopil ako som jej chýbal keď ... nooo nechajme to tak. Objal som ju a šepol jej do ucha:
,,Chytrolínka vždy budem s tebou. Už nikdy ťa neopustím rozumieš? Už nikdy." prikývla a ja som si uvedomil že sme už v jedálenskom pavilóne. Pohľadom som pátral po miestnosti a hľadal Rebecu. Po tom čo mi Ann vysvetlila určité veci som sa s ňou chcel porozprávať ako brat so sestrou.
,,Hľadáš ju?" milujem keď presne vie na čo myslím. Je to ako telepatia.
,,Áno. Musím sa s ňou porozprávať."
,,Rozumiem. Percy nech urobíš čokoľvek vždy ťa budem ľúbiť." no nie je úžasná?