Percy Jackson - stratení v čase [POZASTAVENÉ]

Gaia

Leo

Presekával som sa davom príšer keď som začul Vikin hlas:
,,Leooo! Hodila by sa mi tu pomoc." rýchlo som zabil poslednú drakénu a bežal jej na pomoc.
,,Ty si sa zbláznila!" povedal som jej hneď po tom čo som uvidel s čím bojuje. Oháňala sa mečom po obrovskej hydre.
,,Nestoj tam a poď mi pomôcť! Vieš ako ju porazil Herakles?" spýtala sa.
,,Vždy keď jej odsekol hlavu, ju aj spálil, aby nemohli narásť ďalšie dve. Poslednú nesmrteľnú hlavu zahrabal do zeme a zaťažil kameňom." odpovedal som jej hrdo, že niečo viem.
,,A ty ovládaš čo?" zakričala mi.
,,Oheň predsa." povedal som a buchol sa po čele. Oheň! Jasné to preto zavolala mňa.

Annabeth

,,Percy nieee!" zakričala som na neho práve včas.
,,Čo? Nechceš mi hádam povedať, že ti tých príšer prišlo ľúto." somár...
,,To sú Arae." prehltla som štipľavú poznámku.
,,No a?" milujem keď mu niečo môžem vysvetliť.
,,Keď ich zabiješ zošleš na seba kliadbu. Sú to duchovia kliadob."
,,No dobre a teraz mi povedz, ako ich zabiť bez toho, aby som ich zabil." v jeho hlase bola veľká dávka sarkazmu.
,,Veľmi vtipné." poznamenala som.
,,Aaaaa koho to tu máme? Percy Jackson a Annabeth Chase. Na vás zoslali nepriatelia veľa kliadob. Teraz ucítite ich bolesť." prehovorili Arae nepríjemným hlasom a vrhli sa na nás. Ktorá príšera má príjemný hlas? Mysli Annabeth. - ozvalo sa moje podvedomie. Dobre dobre... Nesústredila som sa a to bola chyba. Arae sa vrhli na nás a ja som to ani nezaregistrovala. Percy ich aj napriek môjmu varovaniu rozsekal až na jednu. Vtedy to už nezvládol a skrútil tvár do bolestnej grimasy.
,,Ann. Ja. Ja nevidím." kľakol si a tvár si položil na kolená.  Neviem si ani len predstaviť aké má bolesti. A zase on! Asi sa vrátime, aby som ho zavrela do jeho kajuty a nevylezie odtiaľ kým nebude po všetkom.
,,Polyfémos ťa preklial slepotou Perseus. Cítiš sa byť osamelý? Tak ako Calypsó? Či rozseknutý? Ktorým prekliatím zomrieš!?" škriekala Araa posmešne. Krv mi v žilách bublala zlosťou. Pribehla som k Arai  (toto sa skloňuje horšie ako harpya)  a priložila jej dýku na krk.
,,Okamžite zruš tie kliadby inak pocestuješ za kamarátkami do Tartaru." zavrčala som bojovne.
,,Dcéra Athény to si až taká naivná? Tým, že ma zabiješ sa prekľaješ." povedz mi niečo čo neviem!
,,Ale kým sa vrátiš z Tartaru môže to trvať aj desiatky rokov." skúsila som hovoriť pokojne.
,,Nič nie je krajšie ako vidieť polobožské utrpenie. Ale si tvrdí vyjednávač dcér Athény. Vyhoviem ti. Ver mi ale, že teraz zažijete horší osud a smrť by bola vykúpenie." s týmito slovami odletela do neznáma. Rýchlo som pozrela na Percyho, hodila sa ku nemu na zem a objala ho.
,,Všetko je v poriadku. Som s tebou. Pššššššt." chlácholivo som ho hladila. Pozrel sa na mňa uslzenými očami. Asi si nikdy nezvyknem vidieť ho smutného.

Rebeca

Zatiaľ čo Piper a Jason zdolávali Echidnu, ja a Nico sme si zobrali na mušku ostatné menej významné príšery. Napríklad taký telchinovia. Zaujímavé príšerky... dosť hlúpe. Zbavili sme sa ich raz dva. Potom také gryfóny... niektoré sú vraj dobré a dajú sa skrotiť. Toto však nebol ten prípad. Niake pekelné psy, nesmeli chýbať ani naše nesmrteľné kamošky harpye a tak ďalej. S Nicom smr boli dobrý tým.Jedným očkom som sa pozrela ako je na tom môj brat.
,,Percy!" zaziapala som keď som uvidela ako sa mu od bolesti podlomili kolená. Bohovia moji zle je!
Chcela som sa za ním rozbehnúť ale Nico ma zastavil.
,,Nico pusť ma!" zazrela som na neho.
,,Nie sľúbil som mu že ťa ochránim. Ann to zvládne. Miluje ho veď sa na ňu pozri." pozrela som sa na Ann. Držala tej príšere dýku pri krku a jej vražedný pohľad hovoril za všetko. O pár sekúnd už Percyho objímala a príšera odletela. Môj brat je živý magnet na problémy. Vďačne som pozrela na Nica a spolu sme sa vrhli sa skupinku obrov.

Percy

Musím si zapamätať, že vždy keď si poviem, že sa už nič horšie stať ani nemôže, opak je pravdou. Keď som sa ako tak otriasol a toho zúfalstva a bolesti, vybrali sme sa hlbšie do jaskyne. Ocitli sme sa v obrovskom dóme. V jeho strede sa týčila obrovská zlatá rakva. Ani na sekundu som nezapochyboval čo to je - Kronos.
,,Percy?" ticho prehovorila Annabeth vedľa mňa.
,,Áno?"
,,Mám strach." chcel som jej povedať niečo povzbudivé, ale prerušil ma  krutý smiech. Nepovedal som už raz, že je to už tak trochu klišé?!
,,Dcéra Athény má strach?" vyšla z tieňa obrovská pavúčia žena. Annabeth sa pritisla ku mne. Bojí sa pavúkov kvôli tomu, že kedysi bojovala jej mama s Arachné a..... do Styxu! Že to nie je...
,,Áno som Arachné Perseus." ona mi číta myšlienky?
,,Odkiaľ viete že som práve...?"
,,Vidím ako sa tváriš zlatíčko." prehovorila falošne milým hlasom.
Chcel som jej odvrknúť nech ma nevolá zlatíčko ale za mnou sa ozval známi zvuk. Otočil som sa a za mnou stál vládca všetkých idiotov Kronos.