Percy Jackson - stratení v čase [POZASTAVENÉ]

Mušle

Annabeth

Zobudila som sa v Percyho posteli. Ako inak bez Percyho. Bola to prvá noc po dlhom čase, kedy som nemala nočné mory. Prečo sa nemôžem proste zobudiť v jeho náručí ako v romantických filmoch? Vždy mi niekam zmizne. Vstala som a urobila si rannú hygienu. Ešte chvíľu som na neho čakala a potom chcela odísť, keď som si na zemi všimla cestičku z mušlí. Nasledovala som ju a po chvíli som prišla ako inak na pláž. No tam cesta nekončila. Ďalej som postupovala po pláži, keď som si uvedomila, že v tejto časti som ešte nikdy nebola. Musela som si dávať pozor, lebo slnko ešte nevyšlo a na cestu mi svietil len miznúci mesiac. Bolo tu krásne. Rozhliadla som sa po mieste, kde cestička skončila a uvidela rozprestrenú deku s košíkom. Predomnou bol nachystaný piknik. Prišla som k deke a sadla si. Dúfam, že to prichystal Percy, lebo by bol dosť veľký trapas, keby tu teraz prišiel niaky zamilovaný pár a ja by som im musela vysvetľovať prečo sedím na ich deke. Aj keď neviem ktorý pár by si robil piknik o 4. ráno. Čakala som tam už hodinu a nikto stále neprichádzal. Začala som mať vážne obavy. Prečo by mi nachystal piknik a potom sa neukázal. Pomaly začalo svitať. Pohlcovala ma panika, keď mi zrazu niekto prikryl ústa a chytil ma aby som sa nemohla hýbať. Začala som sa vzpierať a trhať. Nebyť tej ruky kričala by som.
,,Pššššt. Ticho. Dám tú ruku dolú a pustím ťa ale musíš byť potichu." prikývla som. Vedľa mňa si sadol Percy. Bol trochu doráňaný ale inak v poriadku.
,,Čo si robil?" spýtala som sa šeptom a ukázala na jeho rany.
,,Harpye." jednoslovná odpoveď super....
,,A pán Chaluhový mozoček nevie, že to tu strážia a zabijú každého kto sa tu bude len tak premávať?" nadvihla som obočie.
,,Vie ale pre svoju Chytrolínku rád podstúpi to riziko." mala som chuť ho udrieť a zároveň aj pobozkať. A pretože ja som ja, tak som to aj urobila. Dala som mu lakťom do brucha na čo sykol bolesťou a potom ho pobozkala.
,,A čím som si toto všetko zaslúžila?" zaujímalo ma.
,,Všetkým. Chcel som ti vykompenzovať tie nočné mory."
,,Ty za ne predsa nemôžeš."
,,Som v nich? Som. Vidím ako sa na mňa pozeráš. Keď sa na mňa pozrieš vidíš ma umierať je tak?" smutne som prikývla. Objal ma.
,,Ann pôjdem s vami."
,,Nie! Nie to teda nepôjdeš. Je mi úplne jedno čo hovorí proroctvo. Zostaneš tu. Percy tie moje sny nie sú náhoda." nie! Rozhodne nepôjde.
,,Ja viem. Ale musím dodržať jeden sľub."
,,Nie nemusíš." oborila som sa na neho.
,,Ann nehnevaj sa. Len chcem aby si bola v bezpečí to je všetko. A navyše nechcem byť s tebou pred odchodom rozhádaný."
,,Ani ja nechcem byť pohádaná." privinul si ma do náruče (náruče/náručia?). Sedeli sme na pláži a pozorovali východ slnka. Tak toto je určite lepšie ako zobudiť sa v jeho náručí.

Percy

Ráno som nemohol zaspať .... no dobreee o druhej ráno som nemohol zaspať a tak ma napadlo, že urobím Annabeth prekvapenie. Niake rozptýlenie. Všimol som si, že sa na mňa díva inak. Mám taký pocit, že to je kvôli tým snom. Zvláštne je to, že hovorila, že sa jej sníva každý deň ako umieram, ale prišla až dnes. (Dosť veľa slov že...). Asi bol horší než tie ostatné. Nebudem to teraz riešiť. Keď bude chcieť, vysvetlí mi to sama. Opatrne som vstal, nechcel som ju zobudiť. Vyšiel som z izby a potichu zavrel dvere. Sadol som si v obývačke na gauč. Áno mám aj telku a gauč. Po vojne sme trošku viac prerábali. Rozmýšľal som čím by som ju mohol asi prekvapiť. Piknik- napadlo ma hneď. Keď Sirény ukázali Annabeth jej osudovú chybu, bola na pikniku s Athénou, otcom a ... Lukom. Ale ako zariadiť aby sa tam dostala a hlavne kde? Minule som na pláži našiel jedno super miestečko. Bolo to ďaleko od ubikácii a vlastne všetkého. Takže tam nikto nechodil a ani sa nevedelo, že je tam také krásne miesto. To bude dokonalé. Rozmýšľal som, ako zariadiť, aby to bolo prekvapenie. Zadíval som sa na stôl kde stála váza vyrobená z mušlí. No jasné! Mušle! Urobím jej cestičku z mušlí aby vedela kam má ísť. Vybehol som von a bežal na plaž. Silou vôle som z vody vynoril tisícky mušlí a urobil z nich cestičku od mojej ubikácie až k miestu ktoré som objavil minule. Preplížil som sa zase ku mne a zobral piknikový kôš. Naplnil som ho sendvičami, niakymi keksíkmi, modrými muffinami a ďalšími vecami. Zobral som deku a išiel prichystať piknik. Všetko bolo nachystané a mohol som ísť nenápadne zobudiť tú moju Chytrolínku. Schoval som sa za okno a pokropil ju kvapkami vody. Zobudila sa. Nič netuší. Super! Odišla do kúpelne. O chvíľu zase vyšla - upravená. Aj keď aj pred tým jej to pristalo. Sadla si znova na posteľ a len tam tak sedela. Asi čaká na mňa - preletelo mi hlavou. Chcel som za ňou ísť, ale nemohol som pokaziť to prekvapenie. Asi to vzdala lebo vyšla von z mojej ubikácie. Mali ste vidieť ten pohľad keď uvidela tie mušle .... Asi pochopila čo to znamená, lebo ich začala nasledovať. Ale potom sa vyskytol problém. Objavili sa harpye. Úplne som na ne zabudol! Zaujímalo by ma do koľkej ráno strážia. Veď sú už štyri a oni sú stále tu. Uvideli moju Chytrolínku. Ona ich nevidela a aj keby ich zbadala dýku nemala. Musel som niečo urobiť. Silou vôle som ovládol vodu v zálive a vystrekol ju na harpye. Odvrátili sa od Ann a vzlietli ku mne. A do Styxu! Toto som asi nedomyslel. Rýchlo som vytiahol Anaklusmos a odrážal útoky harpii. Keď som s nimi skončil a pozrel sa na svoje roztrhané tričko pomyslel som si: ,,No tak gentleman alebo fešák už zo mňa asi nebude." Pozrel som sa na hodinky. U Háda to už je toľko! Rýchlo som nečujne pribehol k miestu, kde som pripravil piknik. Sedela na deke a pozerala na vychádzajúce slnko. Vyzerala dosť nervózne. Nečujne som sa k nej priblížil. Chytil som ju a zakryl jej ústa aby nekričala. Začala sebou hádzať až som mal problém ju udržať. Chuderka moja asi si myslí, že ju niekto napadol.
,,Pššššt. Ticho. Dám tú ruku dolú a pustím ťa ale musíš byť potichu." rýchlo som jej povedal aby na prestala metať.
,,Čo si robil?" pošepkala.
,,Harpye." odpovedal som jej jednoducho. Bol som trochu unavení a nemal som na dlhé vysvetľovanie chuť.
,,A pán Chaluhový mozoček nevie, že to tu strážia a zabijú každého kto sa tu bude len tak premávať?" rýpla si do mňa a nadvihla pri tom obočie.
,,Vie ale pre svoju Chytrolínku rád podstúpi to riziko." povedal som úprimne. Zrazu ma udrela lakťom do brucha a hneď nato pobozkala.
,,A čím som si toto všetko zaslúžila?" ona naozaj nevie čo pre mňa znamená? Všetko predsa. Je môj život.
,,Všetkým. Chcel som ti vykompenzovať tie nočné mory." bola to pravda. Dosť ma to znepokojovalo.
,,Ty za ne predsa nemôžeš."
,,Som v nich? Som. Vidím ako sa na mňa pozeráš. Keď sa na mňa pozrieš vidíš ma umierať je tak?" zosmutnela a prikývla. Objal som ju a oznámil jej:
,,Ann pôjdem s vami."
,,Nie! Nie to teda nepôjdeš. Je mi úplne jedno čo hovorí proroctvo. Zostaneš tu. Percy tie moje sny nie sú náhoda." už je horšia ako moja mama!
,,Ja viem. Ale musím dodržať jeden sľub."
,,Nie nemusíš." hodila po mne nenávistný pohľad.
,,Ann nehnevaj sa. Len chcem aby si bola v bezpečí to je všetko. A naviše nechcem byť s tebou pred odchodom rozhádaný." neodpustil by som si to ak by bola na výprave rozladená kvôli mne.
,,Ani ja nechcem byť pohádaná." uľavilo sa mi že to tak cíti aj ona. Pritisla sa ku mne a ja som si ju privinul do náručia. Spolu sme pozorovali východ slnka. Zaujímalo by ma čo sa jej práve preháňa hlavou. Ale podľa toho obrovského úsmevu som vedel, že je to niečo pekné a príjemné.

Hola amigos!
Jeeej taký pozdrav sa mi páči. Asi ho budem používať. Ak ho už niekto náhodou používa a vadilo by mu, že ho chcem používať, kľudne napíšte. Nemám problém ho zmeniť.
Takže perdón, že som už dlhšie nič nevydala, ale matikárka mi dala matematickú olympiádu (no možno mi ju už dala už pred pól rokom ale mne sa to proste nechcelo a tak to musím počítať zas na poslednú chvíľu) a plus ma chce pripravovať na okresné kolo matematickej pytagoriády takže budem mať zas čo robiť. A tiež perdón za to, že je táto časť v podstate o ničom ale chcela som vyskúšať napísať aj niečo takéto tak dúfam, že vám to nevadí.

PS: Dnes mám takú priehradne španielsku náladu. A ešte by som sa chcela poďakovať leabor06 za kraaaaaásne a povzbudivé komentáre.
A ako vždy sa ospravedlňujem za chyby a zlé skloňovanie.
Gracias za pozretia a hlasy.
Adiós.