Percy Jackson - stratení v čase [POZASTAVENÉ]

Už žiadne samovražedné sklony

Percy

Do ruky si zobrala dýku. Namierila si na srdce a chcela bodnúť. Všetci sa k nej rozbehli ale bolo mi jasné že to nestihnú. Rýchlo som preskočil stôl a pribehol k nej. Chytil som dýku a vytrhol jej ju. Urobila mi dosť veľkú ranu na ruke ale to som neriešil. Tá moja imbecilka sa chcela zabiť kvôli mne. ,,Čo si o sebe sakra myslíš! Kto si že sa mi staráš do života!" začala mi nadávať a ja som sa len škeril. Nevidela mi do tváre. ,,Ale ale chytrolínka tak ja tu za tebou bežím až z podsvetia a ty sa mi chceš zabiť ešte skôr ako ťa vôbec pozdravím? A ešte mi aj vynadáš." odstúpil som a stratil sa v dave. Ona tam len stála a nechápala čo som to vlastne povedal.

Annabeth

,,Ale ale chytrolínka tak ja tu za tebou bežím až z podsvetia a ty sa mi chceš zabiť ešte skôr ako ťa vôbec pozdravím? A ešte mi aj vynadáš." povedal ten neznámi chlapec a ja som sa nezmohla na slovo. Povedal mi chytrolínka? Bežal za mnou z podsvetia? Dobehli ku mne moji priatelia a začali na mňa vykrikovať čo si o sebe myslím, čo som to chcela urobiť a tak ďalej. Ja som ich však nevnímala. V mojej hlave pracovali mozgové závity na plné obrátky. Čo to povedal? Ako to myslel s tým podsvetím? Vtedy mi to všetko do seba zapadlo. Schmatla som ten rubáš a bežala hľadať toho debila. ,,Annabeth čo ideš robiť?" počula som vyľakaný Nicov hlas. Ignorovala som ho. Predierala som sa davom a všetci predomnou ustupovali. Asi som vyzerala naozaj strašidelne. Za chvíľu som mala úplne dobrý výhľad na chlapca ktorý mi práve zachránil život. Opieral sa o stenu. Zamierila som k nemu. Zastavila som pred ním a videla ako sa pod tou hlúpou kapucňou škerí. Celou silou som do neho šmarila rubáť. ,,Ty! Ty!Ty si totálny idiot! Si ten najhorší a najsprostejší poloboh akého som kedy stretla! Ty si taký debil!" vykrikovala som. ,,Annabeth to je zneuctenie Percyho pamiatky čo to robíš?" ozval sa Grover. ,,Čo to robím? Čo to robím! A ty nevidíš Underwood!!! Nadávam tomuto imbecilovi!" ,,Annabeth ukľudni sa ak si niekedy naozaj mala rada Percyho nechaj to tak a vráť sa sem. Neviem čo sa medzi vami stalo ale Percy ..." nenechala som to Cheiróna dokončiť. ,,Ja sa mám ukľudniť!!!! Či som ho mala rada!!! Ja som ho milovala tak veľmi som ho milovala a on si zo mňa robí srandu!!!! Neznášam ťa Perseus počuješ!!!!"

Percy

Annabeth všetkým dookola nadávala. Asi už vie kto som. Ale keď povedala že ma neznáša nevydržal som to. Vybehol som von a hnal sa preč. Po ceste som si utieral slzy. A počul Nica ako jej nadáva. Nedopadlo to tak ako som dúfal. Už ma nemiluje. Všetko bolo zbytočné. Bežal som k moru. Tak dlho som ho nevidel. Chcel som si v ňom zaplávať ale nemal som plavky. A musel by som sa odhaliť. To som nechcel. Chcel som sa čo najskôr vypariť. A zostať mŕtvy pre všetkých navždy.

Annabeth

,,Si normálna! Práve si zneuctila Percyho pamiatku. Ako si to mohla urobiť! Najprv tu vyplakávaš. A potom na jeho pohrebe vyrobíš takúto scénu!" jačal po mne Nico ako zmyslov zbavený. No ja som sa pozerala ako Percy beží preč a utiera si slzy. Pichlo ma pri srdci. On za mnou prišiel z podsvetia? Najprv napísal tie najkrajšie posledné slová na svete. Potom kvôli mne zomrel. A teraz sa vrátil. Vrátil sa z podsvetia kvôli mne a ja jediné čo spravým je to že mu vynadám? ,,Čo som to spravila." šepla som. ,,Čo si to spravila! Čo si to spravila!!! To je všetko čo na to povieš???!!!!!" ďalej po mne zjapal Nico. ,,Nico drž hubu!!!! Ja ho milujem!" zvreskla som po ňom a rozbehla sa za Percym. ,,Ty nie si normálna. Alebo vieš čo bež si za tým tvojim idiotom!!!" zakričal za mnou. ,,Však čo že sa kvôli tebe Percy obetoval ty už si si našla náhradu. Ktorú ako si už povedala miluješ!!!"
Bežala som ako najrýchlejšie som vedela a Nicove slová som nevnímala. Pobehovala som po tábore a hľadala ho. Nakoniec som ho našla ako inak pri mori. Bežala som za ním. Sedel tam ako sôpka nešťastia a keď som sa približovala počula som ako potichu vzliká. Rozplakala som Percyho Jacksona? To snáť nie je ani možné.