Percy Jackson - stratení v čase [POZASTAVENÉ]

Som Percy Jackson

Percy

Volám sa Percy Jacksom mám skoro 17 a som poloboh. Áno počujete dobre som poloboh. Môj otec je Poseidón. A mám nevlastného brata Tysona ktorý je kyklop. Neuveriteľné? Blaznivé? To som si myslel aj ja ale je to tak. Všetky tie grécke báje nie su mýty ale skutočnosť. Všetky tie príšery a bohovia existujú. Môj život je veľmi komplikovaný čo je dosť pochopiteľné keďže som dieťa veľkej trojky a príšery zacítia môj pach na veľkú vzdialenosť. Ak by ste nevedeli veľká trojka sa myslí tak že som potomok hlavných bohov Dia, Háda a Poseidona. Už ako 12 ročný som tak trochu vyparil svoju matikárku mimochodom bola to príšera otrasná fúria a porazil mínotaura potom preplával more oblúd a získal zlaté rúno plus porazil kyklopa Polyféma, držal oblohu, prešiel cez Daidalov labyrint a tiež vyhral vojnu a zabil titana Krona. Ale mám tú najlepšiu priateľku na svete - Annabeth dcéru Atény je to to najlepšie, najmúdrejšie a najkrajšie dievča na celom svete. Dali sme sa dokopy po vojne proti Kronovi. A sme spolu už 9 týždňov. Ale poznáme sa už veľmi dlho vlastne od mojich 12 rokov. Annabeth prišla do tábora polokrvných ked mala 7 rokov spolu s Tháliou Diovou dcérou a synom Herma Lukom. Luk prešiel na stranu titánov a pomáhal Kronovi ale nakoniec sa zachoval ako hrdina zabil sa aby zabil aj Krona preto nie je zradca ale hrdina. Tábor polokrvných je jediné bezpečné miesto pre polobohov a preto tam chodíme na leto ale niekedy zostaneme aj dlhšie alebo na celý rok. Mám pestrý život však? Teraz je to však fajn spolu s Annabeth chodíme na gymnázium a príšery nás nenapadajú tak intenzívne. Annabeth chodí do triedy zameranej na architektúru a podobné veci. Zmienil som sa že ona miluje architektúru? No tak teraz to už aj tak viete. A ja? Ja chodím do triedy zameranej na športové vyučovanie. Cez vyučovanie sa stretávame iba cez matiku, slovinu a geošu inak sme bohužiaľ rozdelení ale cez prestávky sme stále spolu čo je celkom v pohode. Dnes sme mali byť celý deň na plavárni. Čo bolo pre mňa ako syna Poseidóna viac než fantastické. No viete si to predstaviť? Ja a Annabeth celý deň spolu pri mojom živle. Áno jasné ešte plus ďalších 29 spolužiakov a 3 učiteľky ale na to som už nemyslel.

Ráno som sa zobudil na mamin krik: ,,Percy vstávaj prídeš neskoro, Annabeth ťa už čaká." Mimochodom Annabeth si prenajala byt neďaleko od nás. Ja som jej s mamou hovoril že môže bývať u nás ale ona nás nechcela ,,zaťažovať". Otvoril som oči a zakričal naspäť: ,,Už idem mami!" zívol som a postavil sa. Otvoril skriňu vybral si z nej čierne tričko, modré rifle a hodil na seba modrú mikinu. Podišiel som ku nočnému stolíku a vzal si z neho pero. Možno si hovoríte načo mi je pero ale to nie je len pero je to môj meč anaklusmos ktorý mi dal šéf táborových aktivít v tábore polokrvných kentaur Cheirón na mojej prvej výprave. Ten meč mu dal môj otec aby ho Cheirón dal keď nastane čas potomkovi Poseidóna čiže mne. Anaklusmos mi už niekoľkokrát zachránil život neviem čo by som bez neho robil asi by som bol už mŕtvy. Najlepšie je že sa mi vždy vráti do vrecka čo znamená že ho nemôžem stratiť. Takže som si ho vzal z toho nočného stolíka a bežal dolu po schodoch do kuchyne kde ma už čakala Annabeth s mamou. ,,Dobré ránko chaluhový mozoček. Dobre že si už hore musíme ísť zmeškáme autobus a na plaváreň môžeš zabudnúť." usmiala sa Annabeth a ja som jej ten úsmev opetoval. ,,Annabeth má pravdu Percy." mama mi podala desiatu ktorá pozostávala z modrých sušienok a pobozkala ma na čelo. Pozrel som sa do Annabethiných sivých búrkových očí a neudržal som sa musel som ju pobozkať. Pery jej chutili po jahodách boli tak jemné a mäkké že som sa nechcel odtrhnúť. Zo sna ma vytrhla mama: ,,Zaľúbenci nerada vás ruším ale .... autobúúúús." s Annabeth sme sa na seba usmiali. Vzal som Annabeth za ruku, napchal sušienky do vaku s plavkami a náhradným oblečením a rozbehol sa na autobus. Dobehli sme tak len tak tak. Zastali sme na zastávke a dobehli k dverám autobusu. Kúpil som dva lístky a išli sme si sadnúť. Našli sme vzadu dve voľné miesta. No vzadu sedel aj Chris a jeho partia. Chris je ten najhorší a najotravnejši človek na svete bohužiaľ je aj kapitán plaveckého týmu. Všetkých v škole šikanuje. Ostatní sa ho boja ale ja som už zažil horšie veci ... ehm Kirké, medúza, Atlas ... no nič hlavné na tom bolo to že som sa nemohol brániť. S Annabeth sme Cheirónovi sľúbili že svoje schopnosti nebudeme používať proti smrteľníkom ale pravdu povediac niekedy si myslím že Chris a tie jeho gorili sú skôr príšery. Navyše Chris a vlastne všetci chalani mali zálusk na Annabeth nemohol som im to zazlievať Annabeth je krásna mám šťastie že ju mám. Tie je kučeravé blonďavé vlasy a búrkové oči .... Chris sa jej stále snažil dostať k telu a ona ho vždy rázne odmietla čo ma tešilo Annabeth je úžasná. Z premýšľania ma vytrhlo Chrisovo posmievanie: ,,Aaaaa tam nám ide ten slaboch Jackson. Čudujem sa že si sa vôbec ukázal pochybujem že vieš vôbec plávať. Dúfam že si si zobral záchranné koleso lebo mi ťa vyťahovať nebudeme." z tých slov mi bublala krv v žilách. Mal som chuť mu streliť ale Annabethina ruka mi pevne stlačila zápestie a ja som si uvedomil že on za to nestojí. ,,Annabeth ako sa máš miláčik? Dúfam že nemieniš byť tuto s Jacksonom ty máš naviac...." chcel pokračovať ale Annabeth mu do toho skočila: ,,Mám sa dobre Chris ďakujem len keď som ťa uvidela tak mi prišlo trochu zle ale neboj keď sa stratíš všetko bude zase v poriadku. A áno pre tvoju informáciu mienim byť tuto s Percym a robiť mu záchranné koleso. Ešte niečo alebo zavrieš už tú svoju hubu?" Chris sa díval vyjavene že som sa čudoval že mu oči ešte nevypadli z jamiek. Nevedel ako na to zareagovať a ja som si tú jeho bezradnosť užíval. Zrejme bola prvé dievča čo ho odmietlo. Annabeth sa zvrtla a stiahla ma na sedadlo. Usmial som sa a dal jej bosk do jej krásnych vlasov. ,,Ďakujem." šepol som jej s tvárov stále zaborenou v jej vlasoch. ,,Percy milujem ťa a si pre mňa to najlepšie. Cheirón nám síce zakázal používať svoj výcvik ale nepovedal že sa nemôžeme brániť slovne." uškrnula sa. ,,Aj ja ťa milujem ty moja chytrolínka". ,,Chaluhový mozoček" zamumlala a ja som postrehol že ju to potešilo. Autobus na miesto a my sme vystúpili.