Prišiel som domov a vyzul si boty. Bolo pol ôsmej večer a Yoongi bude pravdepodobne na mňa zlý, pretože som sľúbil, že prídem o tretej, ale nemohol som za to, že s Hoseokom sme sa tak dobre zarozprávali a pozerali filmy a potom tancovali. Ako ja milujem tanec! Dávno som ho nerobil a bol som šťastný, že ma v tom Hobi podporuje.
Mal som od neho odísť o sedemnástej, pretože som nechcel nechať Mina strachovať sa. Sľúbil som mu, že budeme spolu tráviť viac času. Ale objednal pizzu a bolo by hlúpe nezostať a nezjesť ju. Chcel som o tom napísať Yoongimu, ale úplne mi to vypadlo z hlavy. Určite sa bál.
„Už som tu!" zakričal som idúc do spálne. Vedel som, že tam bude a nemýlil som sa. Ležal na posteli a pozeral sa na strop. Videl som ho, aj keď bola v miestnosti tma. Chcel som zasvietiť svetlo, ale zastavil ma.
„Nezažínaj. Chcem, aby bola tma." Jeho hlas sa mierne triasol. Bezmyšlienkovo som podišiel a objal ho.
„Čo sa stalo, hyung?"
„Nič? Chcem spať, nezaťažuj sa tým," otočil sa na druhý bok a viac sa zakryl paplónom.
„Povieš mi zajtra, čo sa stalo?"
„Nie."
„V poriadku, hyung. Dobre sa vyspi," pobozkal som ho nežne na tvár.
„Milujem ťa."
YOU ARE READING
Joke [YoonMin; TR] ✔
Fanfictionkluska5: Som do teba tak zamilovaný, že ledva dýcham. A všetko, čo chcem je zamilovať sa viac. Min$uga: Ale blízkosť nie je dosť blízka, kým neprekročíme hranicu lásky kluska5: Kto si? Min$uga: Osoba, ktorú si sa pokúšal pobaviť slabým vtipom ©luvmy...