Joke [YoonMin; TR] ✔

Časť 33.

„Hyung," zamrmlal som na Yoongiho.

„Zobuď sa." Začal som špičkou nosa prechádzať po jeho koži.

„Jimin, je noc, nechaj ma spať." Otočil sa na druhý bok a mňa tak zo seba zhodil na matrac. Priblížil som sa tvárou k tej jeho, tak, že naše čelá sa dotýkali a ticho sa zasmial.

„Je dvanásť hodín, nudím sa."

„Už dvanásť?" otvoril nakoniec oči.

„Nechceš ešte pár hodín spať?" Objal ma okolo pása a prisunul si ma bližšie k sebe. Pritúlil som sa k jeho hrudi a široko sa usmial.

„Včera sme spali dlho. Sľúbil si, že dnes budeme niečo robiť."

„Čo máš na mysli?"

„Neviem. Môžeme ísť na prechádzku alebo... alebo na miesto, kde by sme radi zostali."

„Vlastne na tom mieste už sme. Rád som vo svojej posteli."

„Yooni, prosím."

„Dobre," vzdychol a nežne ma pobozkal na čelo. Vyzeral tak krásne aj hneď po prebudení.

Yoongi išiel do sprchy a ja som medzitým pripravil pre nás raňajky. Do kuchyne prišiel už oblečený a pritisol si ma k svojmu telu, keď som dával jedlo na taniere. Bolo to naozaj pekné. Byť s ním sám bolo priam skvelé.

Po raňajkách sme opustili jeho byt a prvú vec, ktorú urobil bolo, že ma pevne chytil za ruku. Nevedeli sme kam ísť, tak sme sa rozhodli ísť ku čistinke, pri ktorej sa Yoongi ako malý hrával. Po ceste sme sa rozprávali o všetkom možnom. Väčšinou som rozprával ja a on iba počúval, ale vedel, že som sa nemal dlho komu vyrozprávať.

Keď sme nakoniec prišli k čistinke, usadili sme sa na tráve pod malým stromom. Položil som si hlavu na jeho rameno a on ma objal okolo pása.

„Jimin, vieš, že zostávajú už iba tri dni? Je nefér, že ten týždeň plynie tak rýchlo."

„Mohol by som tu zostať do konca prázdnin, alebo aj dlhšie. Prečo nemôžeš bývať bližšie?"

„Prídem k tebe. Alebo nie, to ty prídeš ku mne, pretože sa bojím tvojich rodičov. Veď vieš, pred nimi by sme nemohli robiť toto." Jemne ma odstrčil, tak aby som ležal na tráve a on sa skláňal nado mnou.

„Áno." Jemne sa dotkol môjho krku.

„Samozrejme, že áno." Spojil naše pery v krátkom bozku a odtiahol sa so širokým úsmevom. 

Cítil som ako vibruje telefón a okamžite som otvoril oči. Poobzeral som sa vôkol seba a zistil, že som stále v autobuse. Sny, ktoré boli zároveň spomienkami z pobytu u Yoongiho boli moje obľúbené.

Vytiahol som si telefón z vačku a uvidel novú správu.

Min$uga:

Ešte cestuješ? Keď
prídeš domov, zavolaj
mi. Potrebujem počuť
tvoj hlas viac ako
čokoľvek iné.