Joke [YoonMin; TR] ✔

Časť 95.

Započul som otočenie kľúča vo dverách, odišiel som z kuchyne a oprel sa o stenu.

„Stál si tu celý čas a počítal minúty do môjho príchodu?" spýtal sa, odkladajúc tašky na podlahu.

„Že si to vedel. Meškáš dve minúty."

„Oh, odpusť mi, Park Jimin," zasmial sa a pristúpil ku mne. Dal mi na hlavu kapucňu a za šnúrky si ma pritiahol k bozku.

„Už nebudeš nepríjemný?"

„Stále málo." Zámerne som sa snažil zadržať smiech. Starší sa znovu usmial a pobozkal ma.

„Teraz lepšie. Ale naozaj som mal strach, že si utiekol, pretože som ti usporiadal oslavu."

„Si hlúpy." Pokrčil ramenami, zdvihol tašky a zaniesol ich do kuchyne.

„To nie je pravda," ohrnul som spodnú peru.

„Prečo si si myslel, že som utiekol? Sám som s hentým... súhlasil?"

„Čokoľvek sa stane, nebudeš zlý?"

„Záleží na tom, čo si urobil."

„Všetko čo si nechcel. Ale bol to môj nápad a hyungovia ma chceli zastaviť, ale ja som to aj tak urobil. Nebuď na nich zlý. Je to moja vina."

„Jimin!" zakričal a pokrútil hlavou.

„Ach, dieťa, prečo ma nikdy nepočúvaš?"

„Pretože som chcel, aby si mal pekné narodeniny. Ale objednal som aj pizzu a budeme pozerať filmy, ktoré si chcel."

„Čo si ešte pripravil?"

„Tortu a balóny," sladko som sa usmial, dúfajúc, že nezačne kričať. Len sa na mňa pozrel a vtiahol ma do objatia.

„Dobre, to nie je dôležité. Chceš, aby to bolo dobré. Prežijem akékoľvek balóny a dokonca aj tortu, uh." Položil si hlavu na moje rameno a ja som sa radoval šťastím.

Vedel som, že nebude zlý. Nikdy na mňa nie je zlý. Nič nepovedal na Tortičku, takže ho nebude znepokojovať pá balónikov, ktoré skôr či neskôr prasknú.

„Jin napísal, že prídu neskôr. Vypadlo mi to z hlavy."

„No toto," zasmial som sa, „a ja viem prečo."

„Si idiot a vždy myslíš na to isté."

„Pokazilo sa im auto. Namjoon mi volal," zdvihol hlavu a pozrel na mňa.

„A kto tu myslel na to isté?"