Joke [YoonMin; TR] ✔

Časť 92.

Vyskočil som na posteľ a usadil sa naňho rozkročmo. Začal som ním triasť, aby sa zobudil.

„Jimin, prestaň. Prečo to robíš?"

„Všetko najlepšie, Yooni!" zvolal som a vtom otvoril oči, aby sa na mňa pozrel.

„Uh, to je už dnes?"

„Áno!" energicky som prikývol hlavou.

„Prečo si šťastnejší ako ja?"

„Milujem ťa a dovolil si mi urobiť ti narodeniny."

„Prosím ťa. Nerob nič, čo by ma mohlo donútiť zmeniť rozhodnutie."

„Vstaň už. Urobil som raňajky a za tri hodiny prídu hyungovia."

Hlasno si povzdychol a pritiahol si ma k sebe. Nežne spojil naše ústa a ja som sa usmial.

„Jednoznačne by som dnešok celý deň strávil takto," zamrmlal odhŕňajúc mi vlasy z čela.

„Nemysli si, že to dovolím," pokrútil som hlavou a dal sa do sedu.

„Ej, Yoongi."

„Áno?"

„Povieš mi niečo?"

„Áni, ale prosím ťa, nevymýšľaj."

„Prečo sa nerozprávaš so svojimi rodičmi?"

„A to sa deň začal tak dobre," vzdychol si a tiež sa posadil.

„Povieš mi, čo sa medzi vami stalo?"

„Jednoducho spolu nekomunikujeme. To je jedno, poďme jesť."

„Jednoducho mi to povedz. Hyungovia povedali, že sa to musím dozvedieť od teba."

„Tak kvôli nim to chceš vedieť?"

„Nie," zakrútil som hlavou.

„Teda trochu. Chcel som pozvať tvojich rodičov na tvoje narodeniny, ale povedali, že je to ten najhorší nápad. Prečo?"

„Poviem ti to, ale nie dnes. Naplánoval si mi pekné narodeniny a nechcem to skaziť. Vieš, poviem ti to iný deň."

Súhlasil som s ním a zmocnil sa jeho úst. Starší sa iba usmial, posadil sa na posteľ a objal ma.

„A môžeme takto zostať c-" zakryl som mu ústa dlaňou.

„V žiadnom prípade, Min Yoongi."